Štátnu dotáciu minuli a narobili dlhy
Veľkolepý sociálny podnik sa skončil fiaskom

Spišsko-gemerský sociálny podnik v Rožňave skončil po necelých dvoch rokoch v likvidácii. Okrem vyčerpanej štátnej dotácie za viac ako milión dvestotisíc eur stihol ešte narobiť i dlhy.

ROŽŇAVA. Pôvodný zámer sociálneho podniku, vytvoriť pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených, sa nesplnil. Čo bude teraz s jeho zaujímavým majetkom, je otázne.

Porušil podmienky

"Po poslednom audite zo strany riadiaceho orgánu ministerstvo jednostranne vypovedalo zmluvu so Spišsko-gemerským a Revúckym sociálnym podnikom z dôvodu porušenia zmluvných podmienok," potvrdil Michal Stuška, hovorca ministerstva práce.

Revúcky podnik na rozdiel do rožňavského však funguje ďalej aj bez dotácií, pretože je schopný zarobiť si na seba.

"Spišsko-gemerský sociálny podnik je v likvidácii, o majetku bude rozhodovať likvidátor," dozvedeli sme sa anonymne. Podnik mal drevársku a lesnícku činnosť, aj verejnú jedáleň Dobrá kuchyňa v Rožňave. Zo štátnej dotácie sa zrekonštruovala budova, kde sídli, nakúpilo zariadenie kuchyne i kancelárií. Taktiež sa z peňazí daňovníkov zadovážili autá, lesné mechanizmy, či lis na výrobu drevených brikiet.

Prišiel rýchly koniec

Ukončenie činnosti oznámil podnik náhle 17. mája, čím prekvapil aj stravníkov. "Vylepili oznam na dvere, že končia a povedali nám, že variť začnú v septembri," povedal pre Korzár niekdajší stravník.

"Neviem, či sa bude variť. Možno, keď to niekto preberie," doplnil bývalý zamestnanec podniku.

Ako sa nám podarilo zistiť, podnik mal dlhy za niekoľko tisíc eur aj voči dodávateľom služieb. "Áno, dlhujú mi. Je to pre mňa veľa peňazí," zveril sa nám jeden z veriteľov.

Kto a čo bude vracať?

Podľa odborníkov na neziskové organizácie by práve z výnosov z likvidácie spoločnosti mali byť veritelia uspokojení. Vyrovnanie dlhov ale nebude jednoduché, pretože štát by si mal vymáhať dotáciu, ktorá bola použitá v rozpore s pravidlami. 

"Odstúpenie od zmluvy znamená, že si budeme nárokovať i vrátenie všetkých už poskytnutých prostriedkov," potvrdil hovorca ministerstva Stuška.

Smeráci v pozadí

Podnik bol známy predraženými verejnými obstarávaniami. Napríklad propagáciu si objednal za viac ako stotisíc eur. Výdatne platil aj za rôzne školenia a konzultačné služby. Dočasne vytvoril iba okolo dvadsať pracovných miest, z toho asi štvrtinu vo vedení. Založili ho v roku 2008 tri fyzické osoby, medzi nimi i podnikateľ, sponzor a člen Smeru-SD Jozef Sarvaš, neskorší konateľ slovensko-nemeckej spoločnosti UFT Galvanik, ktorá postavila prevádzku v brzotínskej časti Bak a získala od štátu úľavu na daniach za viac ako poldruha milióna eur.

Šedou eminenciou a otcom podniku bol poslanec Ján Babič zo Smeru. Viackrát sa chválil, že pracuje spolu s poslaneckou kolegyňou Leou Grečkovou na jeho projekte a príprave. Ako potvrdili Korzáru viaceré zdroje, mal ho z úzadia, až do vypuknutia problémov s platbami, osobne riadiť.

"Rozhodoval o každej faktúre, o nákupoch, o všetkom. Riaditelia tam boli len na to, aby jeho rozhodnutia podpisovali," povedal Korzáru nemenovaný zdroj. To malo byť i dôvodom ich fluktuácie. Za necelé dva roky sa vystriedali na riaditeľskom poste štyria ľudia.

Babič sa už k podniku nehlási, tvrdenia odmieta. "Ja s ním nemám nič spoločné. Kto povedal, že som ho riadil? To je hlúposť. Zle si to vysvetľujete," reaguje dnes na otázky, čo bude s podnikom a jeho majetkom. Odkázal nás na jeho riaditeľa Ondreja Leštaka. Po ňom sa ale zľahla zem. Na mailové i telefonické otázky neodpovedal, nepodarilo sa ho nájsť v sídle podniku, ani na domácej adrese.