V Strážskom čaká stále na likvidáciu 600 ton PCB odpadov

Územie Zemplína sa často skloňuje v súvislosti s chemickými látkami s názvom polychlórované bifenyly (PCB). Tie sa postarali o zamorenie regiónu na základe výrobných procesov bývalého štátneho podniku Chemko Strážske.

STRÁŽSKE. Územie Zemplína sa v odborných kruhoch, ako aj medzi verejnosťou často skloňuje v súvislosti s chemickými látkami s názvom polychlórované bifenyly (PCB). Tie sa postarali o zamorenie rozsiahlych území regiónu na základe výrobných procesov bývalého štátneho podniku Chemko Strážske ešte v druhej polovici 20. storočia. V jeho areáli je naďalej uskladnených niekoľko stoviek ton PCB odpadov, ktoré je potrebné zlikvidovať.

Znečistená voda aj pôda

Podľa informácií, ktoré pre TASR poskytla Zuzana Bobriková z Košického samosprávneho kraja (KSK), sa v areáli Chemka v rokoch 1959 až 1984 vyrobilo 21 000 ton polychlórovaných bifenylov. Tieto látky môžu mať za následok dýchacie a tráviace ťažkosti či vplyv na neurologické a vývojové zmeny u ľudí. V minulosti sa dostali do pôdy a spodných vôd a následne kontaminovali životné prostredie okolitých okresov. Cez otvorený kanál vedúci od podniku prešli do rieky Laborec a znečistili Zemplínsku Šíravu, ako aj ďalšie územia v smere toku.

Problematikou zneškodňovania nebezpečných PCB látok na Zemplíne sa už niekoľko rokov zaoberá projektový zámer, ktorý nesie skrátene názov Projekt nespaľovacia technológia pre perzistentné organické látky (POPs) na Slovensku. Jeho základný dokument vo februári 2006 podpísali Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP), agentúra Organizácie Spojených národov (OSN) pre priemyselný rozvoj - UNIDO a Rozvojový program OSN - agentúra UNDP.

"V Riadiacej komisii projektu sú zástupcovia MŽP, UNIDO a UNDP, Greenpeace za mimovládne organizácie. Ďalej to je konzorcium verejného sektora reprezentované KSK, mestami Michalovce, Strážske a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Do Konzorcia súkromného sektora, ktorého členmi boli pôvodne spoločnosť Chemko Strážske, jeho dcérska spoločnosť Ekologické služby a Dekonta, neskôr pristúpila aj spoločnosť Kinetrics. Chemko Strážske je však v súčasnosti v likvidácii, čo vyústilo do pozastavenia účasti podniku v konzorciu," informovala manažérka environmentálnych projektov UNDP v Bratislave Klára Tóthová.

Podľa slov Jany Kaplanovej z komunikačného odboru MŽP je cieľom projektu v prvej fáze dodávka nespaľovacieho zariadenia vysokej technickej úrovne na zneškodnenie nebezpečných odpadov, zariadení kontaminovaných PCB, skladovaných destilačných zvyškov z výroby v bývalom štátnom podniku Chemko a chlórovaných pesticídov v Slovenskej republike. V druhej fáze by malo ísť o sanáciu územia kontaminovaného polychlórovanými bifenylmi.

Termín začiatku likvidácie stále nie je jasný

Práce na likvidácii nebezpečných látok sa však za posledné roky nepodarilo v areáli Chemka naštartovať. S ohľadom na negatívne ohlasy verejnosti, ktoré súviseli s nesúhlasom zvážania odpadov do Strážskeho z iných území Slovenska a ekonomickou udržatelnosťou zariadenia na ich likvidáciu, partneri projektu nakoniec odobrili návrh, aby bola technológia mobilná a nie stacionárna. "Jeho kapacita bude zároveň upravená tak, aby zodpovedala reálne odhadovanému množstvu odpadov," vysvetlila Kaplanová. V areáli Chemka sa v súčasnosti nachádza asi 600 ton PCB odpadových látok.

"Termín umiestnenia mobilnej jednotky nie je stanovený, keďže projekt je momentálne pozastavený. Obdobne, termín začiatku dekontaminácie otvoreného kanála, pokiaľ sa uskutoční v spolupráci s projektom, nie je v rámci projektu určený," poznamenala Tóthová.

"Bol by som rád, ak by sme sa v tomto smere už naozaj pohli ďalej. Zatiaľ sa stále nevyriešil základný problém a tým je zdroj znečistenia, PCB látky sa stále nachádzajú kdesi v sudoch v areáli Chemka. Stojíme teda stále na jednom mieste," povedal primátor Strážskeho Vladimír Dunajčák (nezávislý). Podľa jeho slov by sa mal o riešenie tohto problému štát zaujímať aktívnejšie. "A to aj napriek tomu, že je závod v súkromných rukách. Kedysi to bol štátny podnik, sú to teda hriechy dávnej minulosti," zdôraznil primátor.

Samotné monitoringy problém nevyriešia

Podľa vyjadrenia Kateřiny Věntusovej z Greenpeace Slovensko je problém zneškodňovania nebezpečných chemikálií na Zemplíne taký rozsiahly, že Slovensko sa nesmie spoliehať iba na jeden projektový zámer. "Štát musí mať celú stratégiu, ako územie vyčistiť a ako ochrániť obyvateľov. Projekt otvára pandorinu skrinku, keď sa začne realizovať, tak komplexné riešenie vyžaduje financie a úsilie štátu," konštatoval Věntusová.

Zistiť rozsah kontaminácie zeminy v areáli podniku Chemko nebezpečnými látkami a navrhnúť bezpečný spôsob jeho zneškodnenia je zámerom ďalšieho projektu, ktorý začal realizovať v roku 2010 KSK. Jeho celkové náklady predstavujú 1 milión eur. "V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa odborných služieb a externý manažment projektu," priblížila Viera Rovňáková z košického vyššieho územného celku. Dunajčák tvrdí, že v rámci tohto projektového zámeru ide zasa iba o monitoring územia zasiahnutého PCB látkami, čím sa ich likvidácia naďalej nerieši.

Podľa Tóthovej slov vláda SR svojím uznesením z 10. mája 2006 schválila Národný realizačný plán Štokholmského dohovoru. Členské štáty Európskej únie majú povinnosť zabezpečiť bezpečné zneškodnenie všetkých zásob PCB vrátane zariadení PCB do konca roka 2010. "Riadiaca komisia projektu mala zasadať koncom apríla a prerokovať opätovné otvorenie projektu, ako aj schváliť pracovný plán. Stretnutie odložili na neurčito, keďže rokovania s likvidátorom Chemka Strážske o zneškodnení látok uskladnených v areáli neboli ešte ukončené, ako sa pôvodne očakávalo," uzavrela Tóthová.