Zdoba po katastrofe: Domy plné blata, voda zničila všetko

Ľudia v Zdobe začínajú čistiť zničené domy plné blata, Čaňa je stále pod vodou, v Nižnej Myšli sa včera zrútil dom po zosuve svahu.

KOŠICE. Pri hrádzi v Zdobe niet jediného domu, ktorý by nebol poškodený sobotňajšími prívalmi vody. V hnilobnom zápachu sa ozýval lomoz lopát, sekier a ťažkých mechanizmov pracujúcich na uliciach zanesených riečnym kalom. Pod horúcim slnkom sa menil na nepríjemný a všadeprítomný prach. Roztrpčení a nahnevaní obyvatelia horúčkovito zápasili s následkami pohromy.

Blato, blato, samé blato

Len v trenírkach a gumákoch vynášali a umývali zariadenie zo svojich príbytkov. Niektorí rezignovali, sekerou rúbali skrine a hádzali ich rovno do kontajnera.

"Voda kompletne všetko zničila," povedal nám Jozef Tomčo. Do domu sa nasťahoval v roku 1985 a to, čo sa stalo cez víkend, označil za neskutočnú katastrofu.

"Záplavy tu bývajú kvôli nízkej hrádzi. Podľa plánov ju mali pred troma rokmi navyšovať, ale všetko zlyhalo, lebo vlastníci tamojšej pôdy ju odmietli predať. Až do nedele večera sme boli u príbuzných, sem sa nedalo vôbec dostať."

Vladimír: Dom plný blata

O pár metrov ďalej majiteľ domu práve vodou umýval blatom zanesený ovládač na televízor či video. Vladimíra voda tiež pripravila o všetko.

"Tiekla cez dom tak silno, že v obývačke navŕšila veci na jednu veľkú kopu. Stali sa z nás bezdomovci, zničené je celé zariadenie domu, elektronika za asi milión korún v starej mene. Mojím koníčkom je fotografovanie, všetky fotoaparáty pošli, takisto pamiatky po otcovi."

Vnútro Vladimírovho domu vyzeralo hrozne, podlahu pokrývala hrubá vrstva blata. Vladimírova mamka Božena spomínala na sobotu ešte aj včera s hrôzou v očiach.

"Ozývali sa sirény, kričali ľudia, že sa valí voda, že treba brať veci a utekať preč. Nebyť hasičov, známych a susedov, ani nám nemá kto pomôcť. Nuž a keby aspoň starosta včas vyhlásil, že ide voda, pobrali by sme to najnutnejšie, niekam to pohádzali a zachránili. Ale nikto nás nevaroval."

"Teraz ťaháme vodu z kanálov, už je to lepšie. Začali sme včera večer a čerpáme nonstop. Voda už v dedine nie je," povedal v chvate hasič Tibor Špód. "Obyvatelia sú na tom biedne, všetky domy poniže boli zatopené po strechu. Niektorí odišli, ďalší zostali strážiť domy."

Kovalčin: Nikto nás nevaroval

Peter Kovalčin mal nervy na dranc, netajil, že ho najviac hnevá prístup vlády a vodohospodárov.

"Nech ide do p... celá táto vláda, aj byrokratickí hajzli, čo nedokázali nič robiť! Hovorilo sa, že sa má navyšovať hrádza o meter a pol. Keby to urobili, toto sa nestane!" vrieskal. "Poslednú noc pred záplavou som robil na hrádzi ako idiot. Aj všetci z tejto oblasti. Keď sa to prevalilo, nikto nás ani neupozornil, že ide veľká voda. Vodohospodári to pritom vedeli už tri hodiny."

Pred svojím domom na múriku sušil zarámované svadobné fotografie a obrázky detí. "Tu nejde len o finančné, ale aj morálne škody, sú to veci, ktoré nám robili radosť."

Týždeň pred kolaudáciou

Prírodný živel zničil aj novostavbu takmer dokončeného domu, ktorý ešte majitelia nestihli omietnuť. "Bol týždeň pred kolaudáciou, všetko zatopilo. Z okna bolo vidieť len päť centimetrov vrchu rámu. Človek bol bezbranný," smutne rozprával Martin Myjavec. "Stáli sme na garáži a pozerali, ako nám voda zalieva domy. Ľudí zachraňovali člnmi, chvalabohu, nikto neprišiel o život."

Martin sa dočasne uchýlil k rodičom, tým zalialo "len" spodné poschodie.

"Ešte si to nepripúšťame, čo sa stalo, uvidíme, čo povie statik, možno začneme dom pomaly opravovať a dávať dokopy. Treba počkať, kým vyschne, ak nie, nevieme, čo bude ďalej."

"V prvom rade musíme odstrániť nánosy bahna, statik posúdi, či domy vôbec vydržia, potom zrátame škody," hovorí starosta Jozef Adamkovič. " O odškodnení nás nikto z vyšších orgánov doposiaľ neinformoval. Určite bude potrebné spevniť hrádzu, totálne zničených domov je asi dvadsať."

Čakajú, že spadne aj kostol

Nižná Myšľa, kde sa počas záplav zosunula pôda a popraskalo približne 45 domov, bola včera ako vymretá. Najmä v časti, odkiaľ museli evakuovať ľudí zo zničených domov.

"K ničomu nemuselo dôjsť, keby nezrezali v minulosti stromy, orechy v bývalej farskej záhrade. Zadržiavali nielen vodu, ale bránili aj zosuvom pôdy," uviedol obyvateľ obce Ľubomír Maršálek. "Obec tak chcela získať peniaze od štátu na spevnenie svahu, tie však skončili nevedno kde. Cesta pod svahom praskala už päť rokov, podľa môjho názoru onedlho spadne aj kostol či kláštor. Ľudia museli opustiť svoje domy, väčšinou sú u príbuzných, všetci hovoria, že tu teraz máme "Černobyľ" východu - domy bez ľudí."

Na narodeniny jej spadol dom

Pani Helena, dlhoročná obyvateľa N. Myšle, musela za 10 minút opustiť svoj dom. Zobrať si nestihla takmer nič. Práve mala narodeniny.

"V noci sme nespali, bolo treba ťahať vodu. O pol tretej zrazu vypli svetlo. Sedeli sme v kuchyni a čakali, čo bude. Mali sme zapálenú sviečku. Asi desať minút potom prišiel hasič, zasvietil dnu a kričal, že už aj von, ale hneď. Nič sme si nestihli zobrať, len to, čo som mala na sebe a nejaké peniaze. Nič viac," vykladala babka Helena so slzami v očiach, ktorá pred rokom prišla o manžela. Bola na pokraji zrútenia. Ocitla sa potom aj s ostatnými vysídlenými Myšľanmi v provizórnych podmienkach kultúrneho domu. Včera unavene v zeleninárskych prepravkách odnášala zo svojho príbytku najnutnejšie veci.

"Teraz som u dcéry, ako mám toto všetko vysťahovať? Nemám si to kde dať z toho veľkého domu. Pozrite, ako vyzerám, ani som sa nestihla osprchovať, vlasy si umyť," bedákala.

Futbalové ihrisko pod vodou

Cesta v Čani smerom na Ždaňu bola uzavretá, celé miestne futbalové ihrisko zalialo. Mladučká Andrea Horňáková bola práve na obhliadke situácie. "Mali sme v dome 180 centimetrov vody, nič sa nedalo doteraz robiť. Ale už je to lepšie, aj keď sme si mysleli, že budeme musieť odísť," hovorila s nádejou v hlase. "Z nás chceli spraviť jazero a vypustiť tú vodu z ihriska do obce. Určite by to spôsobilo ešte väčšiu škodu."

Vydýchli si aj ďalší Čaňania. Voda všade pomaly ustupuje. "Vodu sme mali v celom dvore až po dom. Nemohli sme vychádzať, ani do roboty, ani do obchodu, jednoducho nikde. Nedalo sa nič robiť, len sledovať to, a aj večer sme museli byť hore. Bolo to strašné, hrozne som sa bála, len s loďkou tu chodili. Človek nevedel, či voda ešte nevystúpi. Chorú osemdesiatročnú mamu sme stihli včas odsťahovať," vykladala Alžbeta Magyarová. "Teraz už voda klesá, len nech sa nám nezrúti dom."

Nábytok na vyhodenie. Jozef Tomčo s kamarátmi upratovali po skaze, ktorú Zdoba zasiahla. Foto: Judita Čermáková