KOŠICE. Vo svojom byte na jednom z košických sídlisk chová nielen akvarijné rybičky, ale aj hady či krokodíla. Jeho životnou láskou a priam vášňou sú však práve tvory, z ktorých jeden zviedol v biblickom raji na scestie pramatku Evu.

Najmenší krokodíl na svete

Podpredseda Združenia priateľov Herpetofauny nás privítal vo svojom útulne zariadenom bytíku a hneď nás zaviedol do jednej z izieb. Bolo tam dosť horúco a nadmerne vlhko, namiesto postelí či skríň bola zariadená teráriami. Milan siahol do jedného z nich a vytiahol... malého krokodíla. Evidentne sa mu nepozdávali cudzí návštevníci, a tak pre istotu vydal zo seba ostré, varovné syčanie.

"Tak konkrétne tento krásavec je africký druh, ide o najmenší druh krokodíla na svete," opísal malého šupináča Milan. "Dorastá maximálne do dĺžky jeden a pol metra. Môj má teraz dva a pol roka, ťahá na tretí, takže je to mláďa."

Chovateľ sa zaoberá svojím koníčkom od detstva, začal s tým už vraj ako desať- či jedenásťročný chlapec. Vtedy priniesol domov svojho prvého pavúka, ako inak, obrovského, chlpatého vtáčkara. Teraz má Milan 28 rokov a venuje sa svojmu koníčku poloprofesionálne. Úzko spolupracuje napríklad s Univerzitou veterinárskeho lekárstva v Košiciach, kde prednáša študentom o plazoch.

"Krokodíly sa živia v prírode malými stavovcami, ktoré dokážu premôcť. Preto aj ja toho môjho kŕmim najmä bielymi myškami, prípadne, keď ich zoženiem, tak jedno- alebo dvojdňovými kuriatkami. U krokodílov si treba dávať pozor na ich svalnatý chvost, dokážu ním uštedriť poriadnu ranu. Mňa zatiaľ žiadny nešvacol, ale na budúci rok sa chystám do Brazílie alebo do Belize. Žijú tam totiž krokodíly kajmany, tak uvidím. Ale i keď je ten môj ešte malý, má už poriadne zúbky. Vo voľnej prírode sú hroznou zbraňou. Keď totiž krokodíl do niečoho zahryzne, začne rotovať okolo vlastnej osi, robí ako keby kotrmelce a vtedy odtrhne obrovský kus mäsa. Krokodíly žerú aj také mäso, ktoré by žiadny iný predátor nezožral, sú preto takými prírodnými čističmi."

Hady ho vraj hryzú bežne

Malý obojživelník si pravdepodobne poriadne vydýchol, keď ho Milan vložil späť do jeho príbytku a prešiel k teráriám s hadmi.

"Také s nejakým jedíkom v zuboch nemám, do toho sa nepúšťam. Nie je to preto, že mám strach, ale nikdy neviete, ako by sa to mohlo skončiť," vysvetlil chovateľ. Hneď aj spomenul nedávny prípad z Revúcej. Chovateľovi ušiel z terária nebezpečný, smrteľne jedovatý ploskohlavec.

"Moje sú veľhady kráľovské, špecializujem sa na ne, sú mojimi miláčikmi," zdôraznil Milan po tom, ako jedného vytiahol a zobral do ruky. "Tento je heteroalbín, samička, keď spojíte také dva, ich mláďatká by mali byť čisto biele. Ťažko sa dá hovoriť o hadoch, aké sú dlhé, lebo nie je jednoduché ich odmerať. Stále sú totiž nejako poskrúcané. Mám tu i samčeka, vidíte, má celkom inú farbu i kresbu. Momentálne je tu osem veľhadov a jedna užovka severoamerická. Užovky chovám vlastne preto, lebo od septembra spúšťame na ZŠ Požiarnickej v Košiciach akvatera krúžok pre deti, aby sme ich pritiahli bližšie k prírode a zvieratkám. Budú tam chovať hady, korytnačky, rybičky. V Košiciach takéto chovateľstvo totiž dosť stagnuje," posťažoval sa Milan.

Keďže netajil, že už mal v rukách i jedovaté hady, zaujímalo nás, či ho už niekedy nejaký pohrýzol. "Našťastie, jedovatý ešte nie, ale tie moje ma hryzú bežne," znela prekvapivá odpoveď. "Hady škrtiče nie sú bezzubé, ako si možno niekto myslí, zuby im slúžia na pridržanie potravy. Majú ich skryté v takej blane, ten heteroalbín ich má teraz dlhé asi tri milimetre. U dospelých to môže byť až pol centimetra. Taký, keď niekoho rafne, už to veru aj poriadne krváca."

Po uhryznutí netreba panikáriť

Milan vraj každému, kto sa bojí hadov, položí otázku, z čoho má vlastne taký veľký strach. Doteraz mu na to nikto uspokojivo neodpovedal. Keď robí prednášku deťom v škole, tie sa zvyčajne boja hada len dovtedy, kým sa ho nedotknú. Chovateľ sa zamýšľa nad tým, či spomínaná fóbia nie je zakorenená v ľuďoch už od raných čias kresťanstva. Hady sú totiž zaznávané najmä v Európe, a tá je celá kresťanská.

"Napríklad v Indii alebo Egypte od nepamäti uctievajú kobry, prípadne pytóny ako božstvá," uviedol ako potvrdenie svojej domnienky Milan. "Pred príchodom kresťanstva bol na území Slovenska kult hada hospodára. To sú tie hady známe z rozprávok. Starí Slovania hovorievali, že domu, kde majú hada, sa bude dariť. To boli tie rozprávkové hady - kráľovia s korunkami na hlavách. Keď sa človek dotkol jazykom ich jazyka, vraj porozumel reči zvierat. Ten strach ľudí však najskôr vyplýva z hadieho jedu a obáv pred smrťou."

Milan spomenul aj ženu, ktorá nedávno spadla z bicykla, do ruky ju uhryzla vretenica a prišli na to až lekári v nemocnici.

"Spadnúť rukou rovno na hada a potom si, navyše, nevšimnúť, že uštipol, je taká náhoda, ako keď vás trafí blesk," neveriacky krútil hlavou Milan. "Ale keď už niekoho vretenica uhryzne, netreba hneď panikáriť. Určite neodporúčam vysávať jed z rany, ako to vídať vo filmoch. V ústach môže mať človek drobné ranky a jed by si tak sám vpravil rovno do tela. Uhryznutého treba upokojiť, aby nespanikáril. Nemal by sa rozčuľovať. Niektorí lekári ešte i dnes odporúčajú stiahnuť napríklad ruku škrtidlom, to je však absolútne nesprávne. Jed vretenice, nášho jediného jedovatého hada, spôsobuje zrážanie krvi a rozklad tkaniva. Ak ruku stiahneme, jed v nej ostane silno koncentrovaný. Lepšie je teda ruku nesťahovať vôbec alebo len jemne a pacientovi treba podávať veľa nápojov."

Jaštery, pavúky, šváby

Milan tvrdí, že si zatiaľ splnil všetky svoje chovateľské sny. Teší ho, že hady, ktoré chová, má asi ako jediný na Slovensku. Teraz sa veľmi teší na akvaristicko-teraristickú výstavu, ktorú spoluorganizuje v Košiciach, bude 5. júna v Dome techniky. Naposledy bola podobná výstava v meste asi pred 20 rokmi. Návštevníci uvidia hady, jaštery, korytnačky, pavúky, šváby, hmyz, hlodavce a iné zaujímavosti z ríše zvierat.


Najmenší krokodíl na svete. Tento má takmer tri roky, keď dospeje, bude o viac ako meter dlhší.
Foto: Judita Čermáková


Hady. Nie sú slizké ani mokré, ich koža je suchá a zamatovo hebká.
Foto: Judita Čermáková


Sú drahé. Na Slovensku sa vraj dajú zohnať ťažko, v zahraničí za ne pýtajú na burzách aj 550 eur a viac.
Foto: Judita Čermáková


Ďalší miláčik. Labrador sa volá Triša (skratka od mena Patrícia). Povôdne toto meno vybral Milan pre svoju dcérku, ale tú zatiaľ nemá. Triša sa krokodílov bojí, s hadmi sa však "vybozkáva" bez problémov.
Foto: Judita Čermáková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.