Rozhovor sme o 13:45 rozšírili na plnú verziu .

KOŠICE. Jednou z TOP mediálnych správ minulého týždňa bolo prepustenie Róberta Okoličányho z väzby. Košičan, označovaný za bossa podsvetia, sa za mreže dostal v októbri 2008. Spôsobilo to vznesenie obvinenia z prečinu výtržníctva, konkrétne za údajné napadnutie jedného z hostí v Boba bare. Keďže dokazovanie na Okresnom súde Košice II preukázalo, že R. Okoličány skutok nespáchal, spod obvinenia bol oslobodený. Definitívny verdikt "nevinný" však vyniesol minulú stredu až Krajský súd v Košiciach, ktorý odvolanie prokurátora zamietol. Po niekoľkých dňoch na slobode sme R. Okoličányho požiadali o rozhovor.

- Normálne. Bol som doma, s rodinou, lebo sme sa dlho nevideli. Venujem sa svojim dvom synom a tiež podnikateľským aktivitám. Svoj život sa snažím vrátiť do pôvodných koľají.

Predpokladáme, že iný verdikt odvolacieho senátu krajského súdu ako nevinný ste neočakávali.

- Samozrejme, že nie. Bolo iba otázkou času, kedy pravda vyjde najavo. Škoda len, že to trvalo až rok a pol. Myslím si, že ak by ako obvinený figuroval niekto iný, menej "známy", súd by sa skončil o polovicu skôr.

Čo bolo pre vás počas väzby najťažšie?

- To odlúčenie od rodiny. Človek až tak nevníma tú väzbu ako takú, ale odlúčenie do rodiny. To, že si potom vyčíta, že mohol byť doma, pomôcť jednému synovi, druhému, vytvárať im lepšie podmienky pre život. Tým, že to robiť nemôže, to človeka trápi. Moji dvaja synovia sú teraz vo vývoji, v puberte a otec by mal byť pri nich. Sú v takom veku, keď ma potrebovali a potrebujú pri sebe. A to sa už nedá vrátiť späť ani dohnať.

Aký ste mali denný režim? Ako ste si krátili čas?

- Každý deň, pokiaľ nebolo pojednávanie, bol takmer rovnaký. Pravidelne som cvičil a študoval. Trestné právo, sociológiu, filozofiu, judikatúry... Nie aby som sa vedel obhajovať sám a ani mi nejde o právnický titul. Človek nie je vzdelaný tým, že má titul, ale tým, že má vedomosti. To štúdium ma bavilo.

Vaša obhajkyňa na pojednávaniach niekoľkokrát zopakovala, že obvinenie z výtržníctva bolo účelové v snahe dostať vás späť do väzby po prepustení v máji 2008, ktoré nasledovalo po verdikte Ústavného súdu SR.

- Jednoznačne bolo preukázané, že moja väzba bola špinavosť zo strany Útvaru boja proti organizovanému zločinu (ÚBOK). Neviem, či ich štvalo to, že som sa po troch rokoch dostal na slobodu, alebo čo. Nevidím za tým obvinením z výtržníctva a následnou väzbou nič rozumné, čo by tvrdenie moje či mojej obhajkyne nejako vyvracalo.

Nebudete teraz žiadať od štátu odškodné, keď ste rok a pol strávili vo väzbe?

- Vnútorne a z vlastných skúseností nepovažujem Špecializovaný trestný súd SR za autoritu. Preto budem na niektorých prcesoch poukazovať na veci, ktoré nie sú v súlade s európskym dohovorom o ľudských právach a judikatúrou Európskeho súdu. Súd sa musí javiť dôveryhodne a Špecializovaný trestný súd SR taký podľa môjho názoru nie je. U mňa porušil dve dôležité veci a chová sa násilným spôsobom. Moja väzba bola od začiatku nezákonná. Nemôže byť predsa človek daný do väzby len preto, že bol obvinený z trestného činu v inej veci. Lebo väzba nemá plniť účel vopred daného trestu, ale aby sa ňou obvinenému zabránilo napríklad ovyplvňovanie svedkov, prípadný útek či vyhýbanie sa súdnym pojednávaniam. A aj to len na krátky čas. No moja väzba bola postavená takým spôsobom, že nemala hranice. Mala len od a maximum. To nikde v Európe nie je. Som presvedčený, že ak toto dám na Európsky súd, 100-percentne vyhrám. Nejde mi ani tak o peniaze, ale o morálnu satisfakciu.

Mali ste možnosť sledovať televíziu alebo iné médiá, informujúce o vašom procese?

- Väčšinou som počúval Slovenský rozhlas, lebo som ho považoval za médium, ktoré bolo najbližšie k realite. Až na drobné výnimky informoval o mojom procese profesionálne a objektívne. Netvrdím, že som nesledoval aj iné správy, ale len preto, aby som ich vedel konfrontovať. Aby som vedel pochopiť politiku médií aj medzi sebou. Akým spôsobom čo manipulujú. Viem, že za každou televíziou, rozhlasom alebo novinami sú nejakí majitelia a ich skryté záujmy. Z toho, ako informovali o mojom procese, som vedel vyčítať, komu o čo ide.

Konkrétne uvažujem žalovať jednu televíziu a jeden celoštátny denník. Nielenže zverejňovali moje fotografie a moje celé meno, ale spájali ma so šiestimi vraždami, pritom som obvinený z dvoch a jedného pokusu. Niektoré médiá vytvárali tlak na verejnosť. Vysielali alebo písali o mne v tom duchu, že som mafián a podobne. Zrejme nepoznajú Ústavu SR. Tá v článku 50 odstavec 1 vraví, že len súd môže o niekom povedať, že je vinný. Nikto ma dovtedy, než súd nevynesie právoplatný rozsudok, nesmie označiť za páchateľa žiadneho skutku. Ani smiešnej krádeže, nieto ešte vraždy a nazvať ma mafiánom. Preto som sa rozhodol s niektorými médiami nekomunikovať. Nebudem sa predsa vyjadrovať pre niekoho, kto je zákerný, kto fakty otáča tak, aby na mňa útočil. Ja viem, prečo médiá používajú emócie. Lebo je to pre divákov, poslucháčov a čitateľov príťažlivé. Ale mali by informovať tak, aby nikoho nepoškodzovali.

Médiá však majú za úlohu informovať aj o veciach, ktoré nie sú pre každého príjemné.

- Ale to, čo spravili voči mne, bola zákernosť, ktorú im nemôžem odpustiť. Nedá sa teraz prísť a povedať: prepáčte... To už je je v mozgoch ľudí vyryté, že som vinný. Aj jeden z advokátov mi povedal: Róbert, ak ťa oslobodia, čo sa bude hovoriť? Že si zaplatil... Ľudia nechápu pravdu a už majú zafixované, že som vinný. Proti tomu a médiám sa mi bude ťažko bojovať. Systém by mal byť nastavený tak, aby aj médiá museli chápať a rešpektovať určité práva a pravidlá, aby sa predchádzalo týmto problémom, ktoré teraz sú. Nemôže predsa o mne niekto napísať, že mám dcéru, keď mám dvoch synov. Ja viem, že je to neznalosť, nie úmysel mi nejako poškodiť. Ale takéto nezmysly sú len začiatok, potom sa k nim nabaľujú väčšie a väčšie. Sú veci, ktoré sa snažím tolerovať a zabúdať. Ale sú aj také, ktoré sa už len z princípu tolerovať nedajú. Lebo dnes ich nechám tak a zajtra sa stanú samozrejmosťou. Médiá musia vedieť, že sa nevzdám. Róbert Okoličány bude bojovať a nenechá sa utláčať. Bude ma to možno stáť päť rokov právnej práce, ale mám trpezlivosť a nepopustím. Keby som na tom mal prerobiť, minúť na to vlastné financie, dám ich len preto, aby bol princíp prezumpcie neviny zachovaný.

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka po februárovom zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR vyhlásil, že pochybuje, že tento proces bude niekedy právoplatne skončený.

- Poviem pravdu, bol by som rád, keby bol právoplatne skončený, lebo by som mal pokoj. A čo najskôr. Ale tak právoplatne, aby bol skončený spravodlivo.

Nehrozí teda, že sa budete ďalším pojednávaniam na Špecializovanom súde SR v Pezinku vyhýbať?

- Nikdy som to nerobil. Ja som na súd chodil, aj keď som nemusel. Napríklad, keď som bol chorý. Advokát sa ma opýtal, či chcem ísť a ja som chcel. Aj svedkovia chodili a nepočul som, že by niektorý chýbal. Až prišiel ten problém v roku 2008, že naša väzba nebola v súlade s Ústavou SR. Súd potreboval ovplyvniť svedkov, aby bol na nich vyvíjaný tlak verejnosti. Že sme už dopredu odsúdení. Každý právnik sa vtedy chytal za hlavu. Ten senát v Pezinku urobil kopu chýb, ktoré právo nedovoľuje. Napríklad mi nedovolil vypočuť mnou navrhnutých svedkov. Uspokojili sa len s tými, čo navrhol prokurátor. Preto nemám vnútorné presvedčenie o objektívnosti a nestrannosti tohto súdu. Nemal by robiť takým spôsobom, že podľahne iným hodnotám. Veď sudca má mať určité postavenie. Nemôže dať na nejakých Lipšicov a podobných. Lebo to bol Lipšic, kto 9. januára 2008 pre médiá povedal, že budem odsúdený. Ako môže jeden exminister, ktorý kreoval Špeciálny súd SR povedať, že Róbert Okoličány bude odsúdený? Veď on nie je procesnou stranou. Ja som na neho podal trestné oznámenie a vyzval ho, nech mi ukáže také dôkazy, ktoré ho oprávňujú sa takto vyjadrovať. Trestné oznámenie odmietli, lebo pán Lipšic má poslaneckú imunitu. A koniec...

Podali ste trestné oznámenie aj na niekoho iného?

- Na predsedu senátu v Pezinku, lebo otvoril môj list. Povedal, že on nie, že už taký prišiel. To je výhovorka.

Zopakujem jednu z predošlých nezodpovedaných otázok. Budete poctivo chodiť na každé pojednávanie na Špecializovanom súde?

- Pokiaľ mi zdravie dovolí, tak áno. Lebo teraz, ak budem chorý, tak budem chorý. Do Pezinka pôjdem len ak budem zdravý. Nie nasilu.

Ako hodnotíte tohtotýždňové pojednávanie v Pezinku, ktoré sa muselo z dôvodu absencie jedného z obžalovaných odročiť?

- Tí, čo neprišli, sa ospravedlnili alebo dali súhlas na konanie v neprítomnosti. Osobne som prišiel iba ja s bratom. Ja som prišiel aj preto, lebo som chcel vzniesť námietku zaujatosti voči senátu a tú som musel predniesť osobne. Zamietli ju, preto sa pravdy budem dožadovať na vyššej inštancii. Tá námietka sa týkala rozsudku, kde sudcovia urobili také rozhodnutie, ktoré podľa mňa nemôžu.

Ako hodnotíte rozhodnutie súdu, ktorým bol Róbert G. vylúčený z programu chránených svedkov?

- Tento človek ma vôbec nezaujíma. Kontaktovať ho určite nebudem, je pre mňa vzduch. V niektorých médiách sa však objavili špekulácie, čo môže v prípade Róberta G. po zrušení štatútu chráneného svedka nastať. Napríklad, že ho bude niekto ovplyvňovať alebo sa mu môže niečo stať. Vzhľadom na to začínam mať obavu, či sa v tejto súvislosti o niečom voči mne nešpekuluje. Zvažujem ísť na prokuratúru a upozorniť na to. Aby zasa nevznikla voči mne nejaká "konštrukcia".

Sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Milan Karabin v odôvodnení zrušenia rozsudku Špecializovaného trestného súdu SR uviedol, že vec sa musí spojiť do jedného konania. Pojednávať sa môže iba vtedy, ak budú na súde prítomní všetci obžalovaní. Myslíte si, že sa vôbec niekedy zídu v sieni všetci šestnásti?

- Podľa mňa nemusia byť všetci na súde. To nie je pravda. Súd môže vykonať dôkazy aj oddelene, no s tým, že u každého z obžalovaných musia ten istý úkon zopakovať. Doteraz to súd nedodržiaval. Po rozdelení obžalovaných na samostatné konania boli niektorí svedkovia vypočutí iba u jednej časti obžalovaných. U druhej nie, tam ich už nezavolali. K výpovediam svedkov, ktorých vypočuli pri inej skupine, sme sa iní nemohli vyjadrovať ani im položiť otázky. Ja predsa musím mať právo vyjadriť sa k výpovedi svedka, ktorý niečo tvrdí voči mne. A to nám bolo v niektorých prípadoch odopreté. To bol vážny právny problém.

Ak by sa vec konala v Košiciach, určite by to bolo plynulejšie a rýchlejšie, ako je to v Pezinku. V tých prípadoch figurujú ako obžalovaní aj ľudia, ktorí nemajú peniaze na to, aby niekoľkokrát chodili na tri-štyri dni na opačný koniec republiky. Veď tam treba cestovať, niekde bývať, stravovať sa. To nie sú malé položky. Všetci obžalovaní sú z východu. Aj svedkovia. Celý východ sa kvôli Špeciálnemu súdu SR presúval do Pezinka. Veď to nemá logiku. Ani ekonomickú. Teraz, ak niekto cestou do Pezinka havaruje, už by sa, teoreticky, nemohlo konať. A čo tí ostatní, čo prišli a stálo ich to peniaze? Kto im ich kedy vráti? Prečo nemohli urobiť súd na východe? Veď sudcovia odborníci sú aj v Košiciach.

Ako vnímate názor JUDr. Karabina, že prípad sa nemal deliť na menšie, ale sa mal pojednávať spolu?

- Nie som taký odborník, aby som dával k tomu nejaké stanoviská. Na to sú právnici. Ja mám len také vedomosti, ako sa poradím alebo si prečítam judikatúry. Stotožňujem sa s mnohými vecami, ktoré povedal JUDr. Karabin. Okrem jednej. Povedal, že porušujú moje práva na obhajobu, ale z iného dôvodu, ako si myslím ja.

Jednou z výhrad JUDr. Karabina bolo spoliehanie sa Špecializovaného súdu SR iba na výpoveď jediného svedka Róberta G. Myslíte si, že sa teraz prokuratúre podarí nájsť ďalšieho, ktorý by vás usvedčoval?

- Nemyslím si, že sa nájde ďalší "svedok". Ja som nič nespáchal, teda žiadny taký dôkaz existovať nemôže. Neviem si predstaviť, ako sa súd vysporiada s touto výhradou.

Ak sa ďalší "svedok" nenájde, očakávate, že by ste všetci mohli byť v Pezinku právoplatne oslobodení?

- Ja som to očakával aj pred rokom pri prvom rozsudku. Takže to očakávam aj po druhý raz. Ja som nevinný.

Predpokladám, že tak ako v našom rozhovore pred dvoma rokmi aj teraz tvrdíte, že všetky obvinenia voči vám a vašim spoluobvineným sú vykonštruované.

- Áno, ale hovorím iba za seba. Myslím si, že je za tým biznis a konkurencia. Ja som mal v roku 2000 a 2001 vlastnú SBS-ku, ktorú mi zničili niektorí politici. Verejnosti boli dlhý čas o mojej osobe podsúvané iba samé lži.Vykreslili ma iba v negatívnom svetle. Lebo negatívne správy sa lepšie prijímajú, ako pozitívne. Vraví sa, že stokrát opakovaná lož sa časom stane pravdou. Ja tvrdím, že v mojom prípade stačilo niečo vyhlásiť raz a už sa to považovalo za pravdu...

Vykonštruovať voči niekomu sa dá jedno, dve obvinenia. Ale vás spájajú s viacerými vážnymi prípadmi. Laikovi sa môže zdať, že na nich predsa len niečo pravdy je.

- Čo sa týka vrážd, voči mne boli vznesené obvinenia z dvoch a jedného pokusu. Všetko sú to vymyslené obvinenia a tie skutky som nikdy nespáchal. Pripomínam, že medzi obvinenými z vraždy Jozefa Eštoka a toho nešťastne trafeného chlapca moje meno nefiguruje. Preto sa čudujem, že ma médiá spájajú aj s týmto skutkom.

V predošlom našom rozhovore v roku 2008 ste povedali, že vaše obvinenia sú politická objednávka a že za nimi stojí súčasná opozícia. Špecializovaný trestný súd SR vás však odsúdil za čias vládnutia Ficovej vlády. To politickú objednávku vylučuje...

- Nie. Lebo mňa obvinili za vládnutia Palka, Lipšica a Spišiaka. A ÚBOK a Špecialny súd bol vytvorený kým? Tiež vtedajšou vládou. Nepovedal by som, že tieto úrady teraz "ovláda" súčasná vláda...

Médiá vás takmer v každej správe označujú ako bossa košického prípadne východoslovenského podsvetia. Predpokladám, že vy pôsobenie v takej funkcii odmietate...

- Nikdy som sa takto nesprával. Kto ma pozná, ten to musí vedieť. Boss som nikdy nebol, nie som a nebudem. Ja si len robím svoj biznis a o nič iné sa nestarám. A už som raz niekde povedal, že označenie boss mi prekáža.

Ale pripúšťate, že sa tejto nálepky už nikdy nezbavíte?

- O tom nepochybujem. Možno o desať rokov...

Aj mnohí iní pred vami, ktorí boli médiami či políciou označovaní za bossov alebo mafiánov, také čosi verejne odmietali. Neskôr vysvitol opak, napríklad keď ich konkurencia odstránila (Karol Kolárik, Jozef Eštok) alebo súdy odsúdili (Dušan Borženský, Mikuláš Černák). Nestane sa tak aj vo vašom prípade?

- To je sugestívna otázka. Ja položím protiotázku: správal som sa niekedy tak, ako títo ľudia? A nepovedal by som, že Jožko Eštok bol mafián. Bol to človek, ktorý sa nebál. Bol určitým spôsobom živánisko, ale nie mafián. S Karolom Kolárikom ma spája iba to, že sme boli príbuzní. Boli sme bratranci z druhého kolena. Inak sme spolu nemali nič spoločné. Ja som sa s ním dokonca rozhneval, potom ho skupina okolo Boržu zastrelila...

Teda stále tvrdíte, že nič protizákonné nepodnikáte. Ľudí nelikvidujete a nedávate likvidovať, nevydierate a nemlátite...

- Nie. Mám "čisté" ruky aj svedomie. Musí prejsť určitá doba, aby ľudia pochopili, ako sa veci v skutočnosti majú. Ak sa toto docieli, bude všetko inak. Uznávam, že názor verejnosti o mne nie je veľmi pozitívny. Lebo keď si stokrát niečo negatívne vypočujú alebo prečítajú, vytvoria si ho. Viem to pochopiť. Aj ja som si kedysi prečítal nejaký článok a ten ma ovplyvnil. Nemal som znalosti o tom, aké sú médiá mocné. Ako vedia s ľuďmi manipulovať. Tiež som tomu, s čím prišli, veril. Ale dnes už to nemôžem povedať. Dnes, kým si niečo neoverím, nebudem nikoho osočovať.

Ste už vyše týždňa na slobode. Nemôže mať teraz košická polícia kvôli vám zvýšenú pohotovosť? Lebo ak v noci zhorí nejaké auto alebo vyhorí podnik, na druhý deň sa môže špekulovať, že to má s niečo spoločné s vami.

- To sú také veci, ktoré neovplyvním.

V úvode ste spomenuli, že ste podnikateľ. V akej oblasti?

- Hutnícký materiál. Nákup, predaj, provízie. Aj v medzinárodnom rozsahu. Mám krčmu na Furči a teraz na Luniku II budem robiť bar a reštauráciu.

Ako sa vám podniká s menom Róbert Okoličány? Nemáte núdzu o obchodných partnerov? Veď keď o vás zovšadiaľ počujú, že ste boss, musia mať strach s vami obchodovať...

- Ľudia sú takí aj onakí. Ale nemám s tým problém. Vtedy je obchod zdravý, keď má každý z toho prospech. Keď je obchod pre niekoho z dvoch partnerov neziskový, skončí a ďalšie nebudú. Na mene až tak nezáleží. Mňa by ponižovalo robiť nejaké vydieranie alebo výpalníctvo, ako o mne niektorí hovoria.

Ale pokiaľ viem, na Okresnom súde Košice II ste spolu s Jánom B. a Pavlom G. čelili obvineniu z vydierania v známej kauze Energyco. Tretí a zároveň zatiaľ posledný rozsudok zaznel v januári 2008. Dvaja spoluobvinení dostali podmienečné tresty a vo vašom prípade senát trest nevyriekol, lebo by bol s odvolaním na prebiehajúci proces v Pezinku neúčelný.

- Áno. Ale aj tento rozsudok bol Krajským súdom v Košiciach zrušený a proces bude na okresnom súde pokračovať koncom tohto mesiaca. Iné ako oslobodenie neočakávam.

V zdôvodnení zrušenia jedného z rozsudkov však krajský súd naznačil, že odsúdiť treba všetkých troch páchateľov.

- Som nevinný a použijem všetky právne kroky na to, aby som to dokázal. Každý sudca by mal byť nezávislý a nestranný. Napriek tomu, že pozná uznesenie súdu vyššieho stupňa, ak chce morálne súdiť, nemôže niekoho odsúdiť len preto, že to niekto chce. Ak je osobne presvedčený, že som nevinný.

Do väzby v súvislosti s prípadmi, ktoré prejednáva Špecializovaný trestný súd SR, sa už zrejme po tretíkrát nedostanete. Môže sa však stať, že nájde v lese zakopaná mŕtvola a potom aj svedok, ktorý bude tvrdiť, že je to niekto, koho ste dali vy odstrániť. Rátate s takou alternatívou?

- Prosím vás, neprivolávajte nič zlé. Pripúšťam, že v tomto štáte je možné všetko. Ako dôkaz mám tento prípad údajného výtržníctva, čo práve skončil. Lenže ak by na mňa opäť niečo vymysleli, mohlo by si niekto položiť otázku, prečo s tým neprišli skôr, ale až teraz, keď som znova na slobode. Keby robili veci takto okato, myslím si, že verejnosť by už nebola taká sprostá, aby tomu uverila. Skôr si myslím, že by začala chápať, čo je za tým.

Posledné dve otázky: Máte nejakých nepriateľov? Nebojíte sa o život?

- Neviem o žiadnych nepriateľoch. Niektorí ľudia sú závistliví, ale to nepovažujem za nepriateľstvo. A čo sa týka obáv o život, každý normálny človek sa o svoj život bojí. Je to prirodzená vec. Ale dávam si pozor, aby sa také čosi nestalo. Snažím sa predvídať. Mám známych, ktorí ma vedia upozorniť, keď sa niečo šušká. Lebo aj ja sa musím chrániť...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári