Kroje, zdobené pestrými ornamentmi, dokážu vyvolať príjemný zážitok na rôznych slávnostiach. O rozvoj ornamentálnej tvorby, jej zdokonalenie a povýšenie na umeleckú úroveň sa zaslúžil maliar Štefan Leonard Kostelničák.
Narodil sa 14. 2. 1900 v Spišskej Starej Vsi. Po základnej škole začal navštevovať gymnázium v Levoči. Štúdium prerušil, lebo koncom prvej svetovej vojny musel narukovať. Po návrate v štúdiu pokračoval v reholi františkánov. Vzhľadom na vrodené vlohy pre kreslenie a maľovanie rehoľu neskôr opustil a zameral sa na ornamentiku, ktorej sa venoval celý život.
Pochádzal z početnej rodiny. Mal štyroch bratov a dve sestry. V záznamoch o ňom sa môžeme stretnúť aj s priezviskom Kostelníček, ktoré umelec používal ako pseudonym. Po návrate z frontu sa doma venoval aj osvetovej práci prostredníctvom časopisu Naša Magura (1925 - 27).
Umelecká a životná dráha
V roku 1925 prišiel do Košíc, kde navštevoval kresliarsku školu maliara Eugena Króna. V roku 1926 tu mal vlastný ateliér a venoval sa ornamentálnej tvorbe a výzdobe keramiky.
Ďalšie umelecké štúdium absolvoval v Prahe a Brne. V tom čase sa intenzívne venoval zberateľstvu ľudových ornamentov na Slovensku aj na Morave. Bol to on, kto povýšil slovenskú ornamentiku na umelecký artefakt výtvarnej kultúry. Vytváral pohľadnice, ozdobené ornamentmi k rôznym príležitostiam aj s alegorickými výjavmi z našich dejín.
Ornamentálnu výzdobu uplatňoval pri textoch hymnických piesní i významných historických dokumentov ako napríklad Martinská deklarácia, Pittsburská dohoda (pri príležitosti jej 10. výročia podpísania) či Cyril a Metod. Jeho ornamentálnu tvorbu vysoko ohodnotil aj vtedajší prezident ČSR T. G. Masaryk. Reprodukcie týchto obrazov zdobili v tom čase mnohé úrady, školy a spolky.
Najvýznamnejšie dielo
Vytvoril mnohé miniatúrne práce s prvkami ornamentu na dverách, výšivkách, porceláne, skle, koži a pod. S jeho ornamentmi sa môžeme stretnúť aj pri výzdobách verejných budov. Usporadúval početné výstavy o slovenskom ornamente, ako aj predajné trhy. V zberateľskej práci pokračoval priebežne. Celková jeho zbierka dosiahla viac ako 4 000 vzoriek ornamentu a stala sa podkladom jeho najvýznamnejšieho diela - Slovenskej ornamentiky.
Prvý diel vyšiel v roku 1927. Pozostáva z textovej, teoretickej časti a obrazovej časti, ktorú tvorí album vzorových ornamentov. V textovej časti uvádza krátku históriu slovenského ornamentu. Osobitne popisuje, uvádza návod na kreslenie a maľovanie ornamentov. Album pozostáva z 12 strán čiernobielych a 16 strán farebných ornamentov. Každý list je rozborom farebného ornamentu s konkrétnymi príkladmi, vzorkami ornamentu, napríklad kvety, motýle a pod. List sa začína jednoduchým prvkom a končí spojitým pestrým ornamentom. Neskôr vyšiel aj druhý diel. Slovensko tak dostalo unikátne dielo nielen slovenskej, ale aj európskej výtvarnej kultúry.
Pocta umelcovi
V roku 1936 sa na určitý čas usadil v Poprade. Od roku 1939 tvoril v Bratislave, kde mal ateliér na terajšom Námestí SNP. Mal striedavo ateliéry aj v ďalších našich mestách. Po skončení druhej svetovej vojny mal existenčné problémy. Po roku 1948 sa odsťahoval do Ružomberka a pracoval aj v Lúčkach.
V septembri 1949 pricestoval do Košíc. Tu navštívil svojho brata, kde aj prenocoval. Žiaľ, bola to jeho posledná noc. Smrť ukončila jeho tvorivú činnosť. Pochovaný bol v Spišskej Starej Vsi. V roku 2009 uplynulo 60 rokov od jeho smrti.
O živote a diele tohto umelca vznikla monografia pod názvom Čaro ornamentu - Štefan Leonard Kostelničák, v ktorej ho autorka Anna Kostelničáková (jeho príbuzná) predstavuje nielen ako umelca, ale aj vlastenca. Knihu prezentovali v jeho rodisku v Spišskej Starej Vsi pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky (2008). Mesto si svojho rodáka uctilo aj postavením pomníka na cintoríne a jeho bustou na námestí. Krásu ornamentu rozvíjajú u najmladšej generácie v celoslovenskej súťaži v kresbe ornamentov, ktorú organizuje tunajšia základná škola.
S ukážkami z Kostelničákovej ornamentálne tvorby sa oboznámila verejnosť nedávno aj na výstave v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia.
Autor: Jozef Rabatin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
