Podobne, ako dávnejšie v prípade finančnej krízy, "ktorá mohla byť riadená, aby došlo k prerozdeleniu bohatstva", Fico zmiernil tempo tým, že "ide o subjektívny pocit". Ešteže tak. O stupeň ešte vážnejšia, ako diagnóza pacienta, ktorú poznáme, je otázka, že ak má tento pocit, prečo sa váhou svojej funkcie nezasadil proti nákupu jedného milióna vakcín za 7,60 eura po kuse. Problém, a celkom zásadný, totiž navyše je, že slovenské Štátne hmotné rezervy uzavreli s dílerom zmluvu v dobe, keď vírus A/H1N1 evidentne nenaplňoval do neho vložené očakávania. A vzhľadom aj na mierny priebeh toho mála ochorení, ktoré spôsoboval, začínalo byť zrejmé, že vlády, čo nakupovali haldy vakcín, naleteli panike. Rozdiel medzi všetkými ostatnými a tou, ktorú vedie Fico, je práve v detaile, že v lete, keď s farmaceutickými firmami licitovala celá Európa, ešte nebolo vidieť to, čo začiatkom decembra, teda tri mesiace po funuse, keď do Sanofi Pasteur skvele investovalo Slovensko. Napr. Francúzsko sa v tom čase už začínalo rozhliadať po Európe, komu by predalo nadbytočné zásoby, čo nejdú na odbyt. Samozrejme, za akciovú cenu (euro za dávku??). A práve vtedy dokončil Raši biznis za 7,60 s firmou, ktorú na SR zastupuje asistent poslanca SNS... Aká neuveriteľná zhoda okolností... A predseda vlády, ktorý vie (tuší), že išlo o "hru farmaceutických spoločností", nezasiahol. No toto??
Verejné peniaze sú zlatou baňou biznisu od nepamäti. "
Teraz je múdry. Summa summarum: Pri takto "prasaskeptickom" premiérovi si Slovensko za cenu, aká sa vygenerovala na trhu v augustovej špičke, plnilo zásoby v decembri a neskôr, keď začali masívne výpredaje a z prasacej chrípky si robí svet vtipy, resp. hovorí o "zdravotníckom podvode storočia" (Wodarg, Rada Európy). No. Ak môžeme mať aj my jeden "subjektívny pocit", ten znie, že aj keby slovenský nákup protiprasacieho séra nebol korupčný, tak všetky okolnosti tomu nasvedčujú. Ešteže Raši sľúbil "pracovať" na zaočkovaní Fica. S obavou, že je už neskoro, čo vidí každý, si radšej povedzme, že aj bez korupčných indícií bežia po celej Európe veľké diskusie, ako mohli takto štáty podľahnúť pandémii. Nie chrípky, ale zbytočného míňania, a ešte v kríze.
Najpresnejšia odpoveď asi znie, že zrastenie lobizmu s politikou jednoducho vytvorilo vhodnú chvíľu, ktorú biznis nekompromisne využil. Princíp predbežnej opatrnosti, ktorý vlády aplikovali, sa im nedá zazlievať, keďže si vieme predstaviť, čo by sme písali, keby prasací mor skosil nejaký významnejší zlomok slovenskej populácie. Plané poplachy typu Y2K, šialené kravy, SARS, vtáčia a teraz prasacia chrípka síce môžu mať niečo spoločné aj so záujmami biznisu, ktorý sa na nich snaží zarobiť, predovšetkým sú ale kombináciou dvoch dopytov modernej doby. Jednak po stále väčšej bezpečnosti, čo tlačí politikov (aj) do nepodložeností, a jednak, paradoxne, po pocite vzrušenia a ohrozenia, ktorý homo sapiens v leňoške pred televíziou veľmi vyžaduje. Konšpiračného v tom nie je nič, verejné peniaze sú zlatou baňou biznisu od nepamäti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
