Vaľovej ľudia zarábajú na sociálnom podniku

Humenský sociálny podnik je v rukách Smeru. Šéfuje mu straník, pričom prihral zákazku aj synovcovi poslankyne parlamentu za Smer Jany Vaľovej.

BRATISLAVA/HUMENNÉ. „To sú samé klamstvá," vykrikovala v decembri na poslaneckom prieskume o pilotných sociálnych podnikoch poslankyňa za Smer Jana Vaľová. Táto istá poslankyňa sa angažuje v humenskom sociálnom podniku Agentúra rozvoja Slovenska. Od jeho vzniku ho propaguje ako prínos do regiónu. Teraz sa ukázalo, že na ňom zarábajú ľudia jej blízki.

Pilotné sociálne podniky

Ministerstvo práce pod gesciou Smeru rozhodlo o projekte pilotných sociálnych podnikov.

Vznikli v lete 2008, ministerka práce Viera Tomanová podpísala zmluvy s ôsmimi.

Sú financované z eurofondov, až 95 percent nákladov im preplatí Európsky sociálny fond.

Celkovo bolo vyčlenených pre osem podnikov viac ako 23,5 milióna eur.

Mali vytvoriť miesta pre ťažko zamestnateľných ľudí.

Doteraz zamestnali 364
pracovných miest a preškolili
321 ľudí.

Jej synovec Ľubor Čirkes zabezpečuje tomuto sociálnemu podniku publicitu. Za to zinkasuje 20 400 eur. Z jeho práce v prepočte za viac ako 600-tisíc korún je zatiaľ viditeľná len internetová stránka sociálneho podniku.

Inak zabezpečuje podniku takú publicitu, že o ňom v Humennom nie je vôbec počuť. „Neviem o žiadnom sociálnom podniku v meste," povedal primátor Humenného Vladimír Kostilník.

Čirkes včera celý deň nedvíhal telefón. Vaľová tvrdí, že o aktivitách svojho synovca v sociálnom podniku nevedela.

Tender na stavebný dozor vyhral Jozef Vaľo. Tvrdí, že nie je príbuzným poslankyne Vaľovej. Keď sme sa však s ním chceli rozprávať o tom, na akej stavbe robí dozor, zložil telefón.

Šéf je zo Smeru

Vysvetlenia sme sa nedočkali ani od štatutára Agentúry rozvoja Slovensko Slavomíra Rusinka. Mal vypnutý telefón. Rusinko je tiež členom strany Smer.

V roku 2006 za ňu kandidoval do parlamentných volieb a stranu zastupuje ako poslanec aj v mestskom zastupiteľstve v Medzilaborciach. Na čelo sociálneho podniku ho mala podľa zdroja, ktorý si neželá byť menovaný, dosadiť práve poslankyňa Vaľová.

autor: Eugen Korda

VIDEO

Vaľová o svojom synovcovi

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Rusinko prihral niekoľko verejných obstarávaní, ktoré vypísala Agentúra, svojim spolupracovníkom. Tatiana Macková, ktorá s ním spoluvlastnila firmu BDK v Humennom a sedí s ním aj v dozornej rade firmy Brilant, poskytuje sociálnemu podniku právne služby.

Za hodinu si účtuje vyše 30 eur. Podľa Petra Wilflinga z Via Iuris táto sadzba nie je prehnaná. Otázne však je, aké právne služby a v akom rozsahu si Macková účtuje.

Cez ďalšieho Rusinkovho spolupracovníka Viktora Macka sa dostal k zákazke aj Andrej Makar. Jeho firma Maran má postaviť Denný stacionár v Kamenici nad Cirochou. Za jeho stavbu zaplatí Agentúra rozvoja Slovensko vyše 723-tisíc eur (21,8 milióna korún) bez DPH, s daňou vyše 860-tisíc eur (25,9 milióna korún).

Táto suma nezahŕňa napríklad projektovú dokumentáciu, tú vypracúva firma Projektink za 23-tisíc eur, teda skoro 700-tisíc korún.

Firma BDK, v ktorej mal Rusinko spoluvlastnícky podiel a predal ho v máji 2008, dlží Sociálnej poisťovni 117tisíc eur.

Vaľová verí v zákonnosť

Vaľová sa odmietla vyjadriť k aktivitám straníckych kolegov pre sociálny podnik. „Keďže nepôsobím v Agentúre rozvoja Slovenska, neviem vám odpovedať na otázky. Ale verím a som presvedčená, že pri výberových konaniach prebiehal štandardný a zákonný postup," dodala.

Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov

Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.

Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006

Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).

Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností, informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.