KOŠICE. Maďarsko požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia zverejnila návrh v úradnom vestníku 1. decembra tohto roku.
Slovensko má dva mesiace na to, aby presadilo svoje záujmy a o názov neprišlo.
Neštandardný postup
Postup Európskej komisie spôsobil šok medzi slovenskými výrobcami tokajského vína i zástupcami ministerstva pôdohospodárstva. Zajtra sa majú stretnúť v Bratislave, aby pripravili kvalifikované argumenty, ktoré by dokázali komisiu presvedčiť, že zverejnenie je v rozpore s platnou legislatívou, a situáciu zvrátiť.
„Samozrejme, že boj o značku nevzdáme. Zverejnením vo vestníku začala plynúť dvojmesačná lehota, v rámci ktorej môžeme žiadosť pripomienkovať. Chystáme sa do Bruselu na bilaterálne rokovania," povedala včera pre denník SME Jarmila Dúbravská z ministerstva pôdohospodárstva.
Rezort považuje postup komisie za neštandardný. Slovensko totiž požiadalo v marci tohto roku o zaradenie názvu Tokaj, na ktorom sa dohodli s maďarskou stranou, do elektronického registra. Komisia návrhu nevyhovela, pretože rokovania s južným susedom neboli ukončené. Medzitým Maďari svojvoľne zmenili dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. A komisia bez problémov zverejnila ich nárok.
List komisárke
Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan už podnikol konkrétne kroky. Napísal list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer-Boelovej, v ktorom ju požiadal o pomoc pri riešení spornej situácie.
Ďalším listom oslovil rezortného kolegu v Maďarsku. „Vyjadril poľutovanie nad jednostranným ukončením rokovania. Zároveň ho upozornil, že podnikneme všetky kroky, aby sme vzácne dedičstvo, ktoré značka Tokaj na Slovensku predstavuje, ochránili," uviedla Dúbravská.
Jedným z hlavných argumentom pred európskou komisiou má byť historický fakt, že tokajská oblasť bola od svojho vzniku v stredoveku súčasťou dnešného územia Slovenska. Navyše, obidve krajiny podpísali v decembri 2007 na úrovni ministrov pôdohospodárstva spoločnú deklaráciu. Podľa nej mali oba štáty vypracovať špecifikáciu tak, aby bol Tokaj zachovaný a chránený pre obidve strany.
Na ťahu je komisia
Dúbravská odmieta tvrdenia, že rezort niečo podcenil. Podľa jej názoru Maďarsko zrejme využilo lobistov v Európskej komisii: „Slovensko určite nezlyhalo. My sme rokovali čestne. A musí o tom vedieť aj zástupca Európskej komisie, ktorý sa na trilaterálnych rokovaniach zúčastňoval."
Slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti je súčasťou prístupovej zmluvy SR, v dohodnutých termínoch bola pripravená aj vnútroštátna legislatíva. Na ťahu je teraz Európska komisia.
„Snažili sme sa nájsť s Maďarskom kompromis. Žiaľ, nepodarilo sa, keďže druhá strana kládla neustále neprijateľné podmienky v súvislosti s výmerou. Tokaj nie je otázkou výmery, ale skôr kvality. Myslím si, že každá členská krajina v Európskej únii by mala mať rovnaké práva a povinnosti. Komisia by to mala rešpektovať," povedala Dúbravská.
Vinohradníci: Takú úniu nepotrebujeme!
Vinohradníkov a výrobcov tokajského vína na juhovýchodnom Slovensku postup Európskej komisie poriadne rozčertil. Svoj boj o značku tokaj nemienia len tak ľahko vzdať.
Haburová: Je to podraz
Haburovci boli známou vinárskou rodinou v tokajskej oblasti už pred prvou svetovou vojnou. Svoje vinice mali v Malej i Veľkej Trni. V rodinnej tradícii pokračuje vnuk s manželkou.
„Už naša babička mala certifikát na výrobu tokajského vína. Tokaj sa tu vyrábal od nepamäti. Dedko stále hovoril: Tokajská oblasť tu bola aj za Rakúsko-Uhorska. Hranica, ktorú nakreslili v roku 1918 po vzniku Československa, ju predsa nemôže rozdeliť," hovorí Magda Haburová.
Bývalá novinárka je prezidentkou Združenia pestovateľov a malovýrobcov Tokaja na Slovensku.
Postup Európskej komisie, ktorá bez problémov zverejnila žiadosť Maďarov o chránené označenie pôvodu Tokaj, čím sa začalo legislatívne konanie o priznanie značky, považuje za nôž do chbta: „Doteraz sme museli za značku bojovať s Maďarmi, teraz aj s Európskou komisiou. Keď sme vstupovali do únie, neverila som, že sa to takto otočí. Je to podraz najhrubšieho zrna!"
Ostrožovič: Načo nám je taká únia?
Jaroslav Ostrožovič začal vyrábať tokajské po skončení vinohradníckej školy. Namiesto zlatého prsteňa si po promóciách pýtal od rodičov malú viničku. Tokajské víno z rodinného podniku, ktorý nesie jeho meno, patrí dnes k najznámejším na slovenskom trhu.
Snahu Maďarov o získanie značky a ich podporu zo strany európskej komisie vníma ako výsledok tvrdého lobbingu.
„Keď má komisia rozhodovať na základe protekcionizmu a nie práva, načo nám je? Radšej sa poberme kade ľahšie," zlostí sa majiteľ rodinnej firmy.
Podľa jeho názoru chyba sa stala už v minulosti, keď Slovensko ustupovalo požiadavkám maďarských výrobcov. „Je nemysliteľné, aby nám neustále diktovali, koľko hektárov a ktoré hony môžu byť v tokajskej oblasti. Sami si však robia čo chcú. Pritom naše tokajské je prinajmenej tak kvalitné ako ich."
Skúsený vinár má obavy, že Slovensko môže prísť o značku. „Sú to dopredu premyslené kroky. Teraz si nechajú zaregistrovať chránené označenie pôvodu a o chvíľu budú tvrdiť, že Tokaj sa na Slovensku nikdy nevyrábal."
Maciková: Budeme bojovať
Macikovci z Malej Trne dokazujú, že dobrým vinárom sa človek nestáva, musí sa ním narodiť. Dôkazom je značkové tokajské víno z rodinného podniku.
Mária Maciková považuje postup komisie za škandál: „Zlostí ma, ako rýchlo, a bez nášho vedomia, postupovala. Je to prinajmenej nekorektné." Podpredsedníčka Združenia tokajských obcí bola na väčšine rokovaní s maďarskými vinohradníkmi a so zástupcom Európskej komisie. „Tokaj nikdy nepatril výhradne maďarským vinárom. Máme na značku rovnaký nárok ako oni. A uznávajú to aj odborníci v únii."
Nič ale nevidí stratené. Pravda, Slovensko bude musieť o Tokajskú oblasť tvrdo zabojovať. Aj preto sa chce podieľať na príprave kvalifikovanej reakcie. „Značku Tokaj máme na Slovensku, rovnako ako naši susedia, legislatívne ošetrenú. Komisia sa nemôže tváriť, že jej sa tento spor netýka. Nie je možné, aby v únii platili v dvoch krajinách dva rôzne metre."
(sen)
Tokajská vinohradnícka oblasť
Ide o geograficky uzatvorenú oblasť v povodí rieky Bodrog. Na Slovensku siaha po Zemplínske vrchy, na juhu v Maďarsku ju ohraničuje sútok riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (približne 5 000 hektárov). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 hektárov.
Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248. Ešte v časoch Rakúsko - Uhorska tvorila jeden historický celok. Po vzniku ČSR v roku 1918 ju hraničná čiara rozdelila na dve časti - slovenskú a maďarskú.
Spor o značku Tokaj riešili v priebehu desaťročí rôzne inštitúcie na rôznych úrovniach. Maďarská strana nesúhlasila s jej používaním na slovenských výrobkoch. Slovensko argumentuje historickými dokladmi a nezmenenými prírodnými podmienkami na pestovanie špeciálnych odrôd hrozna a výrobu vína, ktoré dokazujú jeho historicko-právny nárok na označenie.
Do Tokajskej oblasti na Slovensku patria vybrané hony v katastroch obcí Malá a Veľká Trňa, Viničky, Bara, Čerhov, Černochov, Slovenské Nové Mesto.
(sen)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
