Keď v roku 1554 dobyli Turci Fiľakovo, usadili sa tam na niekoľko desiatok rokov a podmanili si široké okolie smerom na sever stredného Slovenska. Zmocnili sa aj Slanskej doliny. Obciam a mestám vymerali vysoké poplatky a dane a keď ich niektoré z nich prestali odvádzať, prípadne sa oneskorili s platením, Turci si plnenie týchto povinností vynucovali násilím. Zvyčajne obec či mesto vypálili, obyvateľov pochytali a odvliekli do otroctva. Tak si vynútili poslušnosť a plnenie predpísaných povinností.
Dobšiná niekoľko rokov znášala ťažké jarmo poplatkov, čo malo za následok značné schudobnenie obyvateľov, dokonca mnohí stratili majetok, takže zápasili s najväčšou biedou. Napriek tomu sa Dobšiná naďalej usilovala peniazmi zachovať mier a pokoj.
Bolo to 15. októbra 1584, keď do mesta vpadli Turci a podpálili jeho časť. Bolo to o 21.00 hod. večer a do rána do 3.00 hod. zobrali do otroctva viac ako 300 obyvateľov. Na evanjelickom kostole sa dlhé roky spomínalo zvonením o 21.00 hod. a ráno o 3.00 hod., kedy prišli Turci a kedy odišli. Táto tradícia sa nezachovala, no starí Dobšinčania si na to vždy spomínajú. Spomínajú aj v tomto roku, keď je 425. výročie vpádu Turkov a vyplienenia Dobšinej.
Pamiatka v názve lesíkov
Po vpáde Turkov a vyplienení Dobšinej zostala pamiatka v miestnych názvoch lesíkov. Na pamätnej tabuli v evanjelickom kostole je vyčíslené, že 243 mladých ľudí, 76 žien a 33 mužov, bolo odvlečených do tureckého zajatia.
Udalosť o vpáde Turkov opísal vtedajší ev. farár Piltzius Gašpar v knihe „Törökök betörese Dobšinára". Opisuje, ako baník menom Kreisl išiel z práce domov a povyše mesta v doline „Ramža" videl veľa cudzích ľudí na koňoch. Ihneď to ohlásil richtárovi a ten opitý sa mu vysmial. Baník Kreisl odišiel domov a s celou svojou rodinou sa uchýlil do lesíka, ktorý ešte aj dnes starší ľudia volajú „Kreislov Pršeľ". Aj vtedajší farár v nočnej košeli vybehol a skryl sa do druhého lesíka, jeho manželka už nestihla, lebo bola po pôrode. Turci ju odvliekli do zajatia, kde zomrela. Ten lesík sa dodnes volá „Farský". Ostala aj povesť o „Sklenej panej" z Titergugrundu (dolinka do Lányiho Huty), kde bývala. Keď videla, že sú Turci v Dobšinej, zobrala svoj poklad a zakopala ho v lese nazvanom Murániky. Keď sa vracala domov, prepadli ju Turci a zavraždili ju. Jej duch sa objavoval nad zakopaným pokladom. O tejto udalosti svedčí namaľovaný obraz na radnici v Dobšinej.
Autor: Pavol Burger, František Novotný
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
