predstaviteľmi obyvateľstva Košíc pripravil podmienky pre vstup československej vojenskej jednotky 5. júla 1919.
Na jej čele stál generál E. Hennocque, ktorý bol hlavným veliteľom čsl. vojenských jednotiek ako celku a po vyhlásení vojenskej diktatúry na území, kam vstúpili čsl. vojenské jednotky na východnom Slovensku, prevzal moc nad verejnou správou políciou a súdnictvom.
Zmeny vo verejnej správe
Slovenskí predstavitelia verejnej správy Košíc prišli do mesta 8. júla 1919 a na druhý deň ich uviedol do úradu vládny komisár pre východné Slovensko dr. Juraj Slávik v župnom dome na Hlavnej ulici (v dnešnej budove Vsl. galérie).
Na čele župného úradu v Košiciach bol dr. J. Sekáč, ktorý vydal 10. 7. 1919 "Ohlas" k maďarským obyvateľom Abovsko-turnianskej župy a dal ním na vedomie nové usporiadanie krajiny, vyplývajúce z medzinárodného uznania československého štátu a z určenia maďarsko-československých hraníc na mierovej konferencii v Paríži 13. júna 1919.
Dr. Sekáč zastával funkciu župana Abovsko-turnianskej župy a súčasne aj mesta Košice. Túto dvojitú funkciu mali župani od roku 1919 do roku 1922, teda mali na starosti politicko-kultúrno-hospodársku oblasť Košíc ako centra celého východného Slovenska, aj sídla Abovsko-turnianskej župy a celej župy. Udalosti mali rýchle tempo. Patrilo k nim aj nové usporiadanie mestského magistrátu - nové v poňatí jeho poslovenčenia ako úradu. So slovenskou agendou dovtedy magistrát nemal praktické skúsenosti, pričom mesto zamestnávalo koncom roku 1918 celkom 469 zamestnancov.
Prvý mešťanosta
Prvým mešťanostom v novom štátoprávnom usporiadaní sa stal v Košiciach dr. V. Mutňanský od 11. 7. 1919. Predovšetkým on bol zodpovedný za to, ako bude fungovať magistrát a jeho úrady. (Ako prebiehala konsolidácia a poslovenčovanie verejného života, je zaznamenané v archívnych dokladoch a obraz o tom poskytuje tematická bibliografia "Mestská správa v Košiciach v rokoch 1918 - 1945", zostavená JUDr. J. Kirstom a JUDr. M. Potemrom CSc., vydaná ŠVK r. 1984).
Dôležitou úlohou bolo zásobovanie mesta potravinami, súpis škôd na mestskom aj súkromnom majetku a sčítanie obyvateľov. Podľa neho bolo v Košiciach 49,83 percenta československého obyvateľstva a 37,83 maďarského. Mešťanosta dbal o to, aby hneď po jeho nástupe do úradu boli na všetkých mestských úradoch dvojjazyčné - slovenské aj maďarské nápisy. V auguste 1919 mestskí zamestnanci postupne skladali sľub vernosti československému štátu - okrem asi ôsmich vedúcich pracovníkov ho zložili všetci. To však neznamenalo, že nemali problémy so slovenčinou. Stalo sa aj to, že mestskí úradníci využívali na komunikáciu so slovenskými a českými "stránkami" tlmočníkov s odôvodnením, že neovládajú slovenčinu. Najdôležitejšie vedúce funkcie v mestskej správe sa mešťanostovi podarilo obsadiť kvalifikovanými Slovákmi. Autoritu si získal ako mestský radca J. Sedláček, rovnako Dr. P. Novák ako mestský hlavný právny zástupca a MUDr. Anton Rubeš ako hlavný mestský lekár. Ako sme už písali v tejto rubrike, úradníci mali možnosť zdokonaliť sa v slovenskom jazyku v kurzoch a od výsledku skúšky záviselo ich pracovné zaradenie. Kurzy prebiehali od júla 1919 do marca 1920 raz týždenne a skúšky boli v marci.
Vo funkcii vojenského diktátora, čo bol oficiálny názov veliteľa čsl. jednotiek generála Hennocque-a, vystriedal od 1. októbra 1919 generál Destremau. Hlavným vojenským veliteľom čsl. jednotiek v Košiciach sa stal od 8. októbra 1919 francúzsky generál Mittelhauser (medzi vojenskými jednotkami tu boli oddiely francúzskych legionárov aj francúzski dôstojníci).
Poštátnenie polície
Vedenie radnice vynakladalo veľké úsilie na vybudovanie základov mestského úradu, ktorý by zodpovedne plnil úlohy v novom štáte, poznačenom vojnou. Súčasne vznikali aj štátne úrady, kam sa od roku 1920 do r. 1922 presunuli niektoré agendy z mestskej samosprávy ako daňový úrad, polícia, sirotské záležitosti a pod. Radnica zracionalizovala prácu na magistráte a lepším odmeňovaním jeho zamestnancov motivovala ich výkonnosť a zodpovednosť. Košice sa v tom období považovali za najdrahšie mesto v ČSR a tento prívlastok dostalo najmä kvôli vysokým cenám bytov, ktorých bol veľký nedostatok, a tiež kvôli predražovaniu potravín. Kým nebola schválená ministerstvom pre Správu Slovenska mestom navrhnutá systemizácia mestských úradníkov, čo sa predlžovalo až do roku 1922, dovtedy im mesto od konca roku 1921 vyplácalo tzv. drahotný príplatok.
Počet zamestnancov sa podstatne zredukoval. V roku 1918 ich malo mesto Košice bez jedného 460, kým do roku 1921 vstúpilo s počtom 281 schválených systemizovaných miest. Postupným poštátňovaním niektorých agend, ktoré prebiehalo v celej ČSR, sa mestská administratíva v roku 1922 ustálila v jedenástich oddeleniach. Veľkou zmenou bolo poštátnenie mestskej polície, pretože táto od nepamäti bola výkonným orgánom mestskej správy Košíc. Tento proces poštátnenia sa uskutočnil v celej ČSR a pripravoval sa na začiatku vzniku nového štátu. V Košiciach bolo zriadené policajné riaditeľstvo 25. decembra 1920, keď prevzalo rozsiahlu agendu od mestského policajného kapitanátu a jeho činnosť sa začala po oficiálnom otvorení 15. februára 1921. Policajným riaditeľom sa stal dr. J. Klíma. Dovtedajšie priestory v budove Čierneho orla pre nové oddelenia nestačili, preto sa policajné riaditeľstvo presťahovalo do vojenských kasární na Hlavnej ulici.
Bytová kríza
V súvislosti s budovaním štátnej správy, vznikom nových inštitúcií, príchodom slovensky vyučujúcich učiteľov, vzrástol počet obyvateľov Košíc aj iných miest a s ním aj požiadavka na bývanie. Podľa vládneho nariadenia z r. 1919 mohli mestá aj obce úradne prideľovať byty, prípadne miestnosti a v naliehavých situáciách mohli byty aj rekvírovať. V Košiciach mal túto úlohu bytový úrad, lenže požiadaviek bolo viac ako možností ubytovania najmä dôstojníkov čsl. armády a slovenských úradníkov. V niekoľkých článkoch sme sa zmienili o bytovej úžere, o provizóriách v železničných vagónoch či v bývalej vojenskej nemocnici v Barci. Zmiernenie bytovej krízy nastalo až od roku 1922, keď začal v Košiciach budovať byty štát a odvtedy začali pribúdať v Košiciach nové mestské štvrte. V rokoch 1922 - 1928 štát postavil 400 bytov. Vytvorili sa tiež družstvá na výstavbu bytov so štátnou podporou a túto poskytoval štát aj individuálnym stavebníkom, takže popri spomenutých 400 bytoch pribudlo 700, ďalšie pre dôstojníkov. Mnohí využili pomoc mesta bezplatným poskytnutím jeho pozemkov alebo za nízku cenu na výstavbu domov. Tak sa zaplnili novou výstavbou priestranstvá Letnej, pri Starej Baštovej, Tomášikovej a Palackého, ktorú dlho volali Košičania Malá Praha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
