Mojou dilemou je, či mám toto zavádzanie vysvetliť hneď alebo až na konci tejto časti nášho seriálu. Urobím to predsa len hneď: stavby, ktoré dnes predstavujeme, sú síce skutočne dielom Friedricha Stowassera, ale ten je na celom svete známy najmä pod svojím umeleckým menom Friedensreich Hundertwasser.
Kontroverzný a provokujúci
Hundertwasser bol všestranným, avantgardným, kontroverzným a trochu provokujúcim umelcom, ktorý sa venoval mnohým odvetviam umeleckej tvorby. Stowasser sa narodil v roku 1928 vo Viedni, pričom jeho otec zomrel len trinásť dní po jeho narodení. Keď mal sedem rokov, začal chodiť do školy typu Montessori vo Viedni. Tamojší učitelia umeleckej výchovy zakrátko odhalili jeho mimoriadny zmysel pre farby a tvary. Po maturite v roku 1948 navštevoval tri mesiace Akadémiu výtvarných umení.
Na cestách maľoval
Už tam začal svoje obrazy podpisovať umeleckým menom Hundertwasser. Po opustení školy začal cestovať, pričom postupne navštívil Taliansko, Francúzsko, Maroko, Tunis a Sicíliu. Na cestách mal stále pri sebe malú škatuľu s maliarskymi potrebami, aby mohol hocikde a hocikedy maľovať. Svoje prvé maliarske výstavy mal Hundertwasser v rokoch 1952 a 1953 vo Viedni, v nasledujúcich rokoch v Paríži a Miláne. Už v týchto rokoch sa Hundertwasser začal "miešať" do architektúry, zatiaľ len formou rôznych manifestov a esejí.
Architektúra ako zločin?
Hundertwasser označil modernú architektúru za zločineckú, bezbožnú a diktovanú medzinárodnou mafiou. Odsudzoval racionalizmus v architektúre a rovné línie, pretože tie sa v prírode nevyskytujú.. Podľa neho je sterilná architektúra svojou monotónnosťou zodpovedná za utrpenie ľudstva. Hundertwasser vyzýval na bojkot takejto architektúry a presadzoval právo na individuálne zmeny stavieb. Niektoré svoje manifesty prednášal Hundertwasser nahý, takže ho často obviňovali z pozérstva a sebaprezentácie.
Okenné právo
Medzi najoriginálnejšie Hundertwasserove myšlienky patrí tzv. okenné právo. To podľa neho spočíva v tom, že každý občan by mal mať právo, aby fasádu okolo okien svojho bytu mohol výtvarne ľubovoľne upraviť, ale len do vzdialenosti, do ktorej z okna dosiahne natiahnutou rukou. Presadzoval aj "stromovú povinnosť", teda povinnosť každého zasadiť strom. Podľa Hundertwassera je architektúra treťou kožou človeka, pričom prvou je jeho vlastná koža a druhou jeho oblečenie. V 70. rokoch minulého storočia zhotovil Hundertwasser prvé architektonické modely, na ktorých dokumentoval svoje idey o architektúre, spätej s prírodou.
Pestré farby, krivé línie, zeleň
Jeho návrhy domov hýrili pestrými farbami a zakrivenými líniami a obvykle mali na streche trávnik či dokonca aj stromy. Tieto Hundertwaserove aktivity nakoniec viedli k tomu, že mesto Viedeň ho požiadalo o vypracovanie návrhu na viacposchodový nájomný dom. Výsledkom je dom, postavený v rokoch 1983 až 1985 a dnes nazývaný Hundertwasserhaus (Hundertwasserov dom). V tomto dome s nerovnými líniami je 50 bytov, 5 obchodíkov, dve detské miestnosti a na jeho streche je 900 ton zeminy, v ktorej sú zasadené rôzne rastliny. Na streche je 16 súkromných terás tri spoločné terasy. Tento dom sa stal jednou z najnavštevovanejších viedenských stavieb.
Lesná špirála v Darmstadte
Po tomto diele sa na Hundertwassera začali hrnúť objednávky na ďalšie stavby. Mnohé z jeho diel sú ale len rekonštrukciou existujúcich budov. Z novostavieb možno spomenúť napríklad obytný komplex Waldspirale (lesná špirála) v nemeckom Darmstadte. V tomto komplexe, dokončenom v roku 2000, je 105 bytov, podzemná garáž, kaviareň, bar a kiosk. Budova má pôdorys tvaru U, pričom strecha pozvoľna stúpa. Na streche sú, samozrejme, zasadené stromy a iné rastliny. Najvyššia časť budovy má 12 podlaží.
Každé okno unikátom
Všetkých vyše tisíc okien tejto stavby sú unikáty: žiadne dve okná nie sú rovnaké. Niekoľko bytov má aj interiér zariadený v Hundertwasserovom štýle (pestrofarebné kachličky v kuchyni a kúpeľni). Zvonku má komplex typické znaky Hundertwasserových stavieb, akými sú pozlátené cibuľovité vežičky, pestro pomaľované fasády a keramické stĺpy. Ďalšou známou Hundertwasserovou stavbou sú termálne kúpele a kúpalisko v rakúskej dedinke Blumau. Po otvorení týchto kúpeľov sa dovtedy poľnohospodárska dedinka preorientovala na turistiku.
Z dedinky kúpeľné mestečko
V roku 2001 bola dedinka oficiálne vyhlásená za kúpeľné mestečko a mohla si zmeniť názov na Bad Blumau (bad znamená kúpele). O všestrannosti Hundertwassera svedčí napríklad aj to, že sa venoval aj modernizácii železničnej stanice. Ide o stanicu v malom nemeckom Uetzen, ktorá sa po prestavbe podľa Hundertwasserovho návrhu stala doslova umeleckým dielom a ročne ju navštívi 450 000 turistov. Turistickou atrakciou sa stalo aj gymnázium v Lutherovom meste Wittenberg, prebudované podľa Hundertwasserovho návrhu.
Najfotografovanejšie záchody
Ide o jedinú školskú budovu v Nemecku, ktorú pretvoril tento originálny architekt či skôr všestranný umelec. Nesmieme ale zabudnúť na najoriginálnejší typ stavby, aký Hundertwasser navrhol. Ide o verejné záchody v dedinke Kawakawa na severnom novozélandskom ostrove. Umelec v tejto dedinke žil od roku 1975 do svojej smrti v roku 2000. Verejné záchody v Kawakawe sú považované za najfotografovanejšie záchody na svete. Hundertwasser navrhol aj pestrofarebnú fasádu spaľovne odpadu v rakúskom Spittelau.
Zelená citadela v Magdeburgu
Za najkrajší darček, aký si mohol v svojom živote želať, označil Hundertwasser objednávku na prestavbu kostola sv. Barbory v Bärnbachu. Z nevýraznej stavby vytvoril umelecké dielo so žiariacou kupolou a okolo kostola dal postaviť dvanásť oblúkov, pokrytých mozaikami so symbolmi všetkých veľkých náboženstiev. Posledným dielom, postaveným podľa Hundertwasserovho návrhu, je obytný komplex Grüne Zitadelle (zelená citadela) v nemeckom Magdeburgu. Strecha tejto stavby je pokrytá zeleňou, na ktorej rastú aj stromy. Všestranný Hundertwasser však navrhol aj množstvo známok, plagát k olympijským hrám v roku 1972 a ilustrácie k niekoľkým publikáciám (okrem iného aj k biblii).
Rafinovaná zmena mena
Podobne ako priezvisko si Hundertwasser zmenil aj krstné meno, a to na Friedensreich. Kontroverzný umelec Hundertwasser zomrel 19. februára 2000, a to na palube námornej lode Queen Elizabeth 2, na ktorej sa plavil z Nového Zélandu do Európy. Mimochodom, ak máte čo i len základy nemčiny, možno ste odhalili istú rafinovanosť, s ktorou si Stowasser zmenil meno na Hundertwasser. Prvá časť jeho pôvodného mena (sto-) je nám dobre známa číslovka, no a prvá časť jeho umeleckého mena (hundert) znamená v nemčine tiež sto. Obe mená majú teda úplne rovnaký význam, a to "stovoda".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.