Kostol sa nachádza na odlesnenom výbežku južnej časti Beskydského predhoria (424 m n. m.), približne 15 km severovýchodne od Prešova. Vybudovaný nebol v strede dediny, ale na vrchu, ktorý mal v rámci okolitých sídel centrálnu polohu, z čoho vyplýva, že zrejme slúžil viacerým dedinám. Ešte do 14. storočia sa totiž v chudobnejších častiach Uhorska zvyčajne stavali chrámy pre viac obcí, keďže si nemohla každá dovoliť finančne náročnú stavbu.
O sakrálnej stavbe svedčia archívne záznamy až zo 16. stor., no niektoré jej časti ešte s románskymi prvkami posúvajú výstavbu minimálne na koniec 13. stor. Na základe architektúry sa teda odborníci domnievajú, že chrám pochádza z poslednej tretiny 13. stor. Bezvežový kostol vtedy pozostával z obdĺžnikovej lode a malého presbytéria bez sakristie. V hrubých múroch nevysokej stavby bol len jeden vstupný portál na juhu a malé okná so širokou špaletou a oblým záklenkom. Kostol bol potom v 16.stor. prestavaný a v 18. a 20. stor. obnovený.
Z pôvodnej stavby z konca 13. stor. sa pritom zachovala celá hrubá stavba. V pôvodných stredovekých múroch však románske okná nezostali a rozšírením okenných otvorov boli zničené. No dochoval sa iný hodnotný architektonický článok, malý ústupkový portál z pieskovca, ktorý je zakončený poloblúkom. Skladá sa len zo štyroch kamenných blokov. Tento pomerne primitívny vstup je však jediným zachovaným románskym portálom v celom regióne Šariša!
Po pamiatkovej stránke je viac hodnotný interiér chrámu. Už z diaľky zaujme dosť nízka a mohutná klenba presbytéria. Na tejto krížovej klenbe je zaujímavé, že vznikla roku 1579, teda v rámci regiónu zriedkavej renesančnej prestavby, pričom aj tak pôsobí primitívne a archaicky. Najskôr bola len upravená z pôvodnej valenej klenby. V južnej stene svätyne bolo odhalené pôvodné, polkruhovito ukončené sedílie. Vedľa je situovaná kamenná krstiteľnica kalichovitého tvaru, ktorá pochádza zo začiatku 14. stor. Pomerne netradičný je epitaf s barokovým erbom v severnej stene lode.
Najhodnotnejším prvkom kostola je však neobvyklé, insitne vyhotovené pastofórium vo východnej stene presbytéria. Toto výklenkové sanktuárium vzniklo po dostavbe chrámu koncom 13. stor. Tvorí ho zamrežovaná orámovaná nika, dnes už bez mreže, no s pôvodnými skobami, nad ňou dvojitý polkruhovitý oblúk, na ktorý nadväzuje už ranogoticky poňatá vežovitá nadstavba. Dve rovnaké vežovité útvary po stranách a jedna v strede sú ukončené pravdepodobne kvetmi, zdobené ďalším kvetinovým ornamentom a osemramennou hviezdou. Táto tvorba zjavne domáceho umelca je veľmi výnimočná a minimálne v priestore východného Slovenska nemá obdobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
