stol v Krížovej Vsi pri Spišskej Belej, 10 km severovýchodne od Kežmarku.
Križiacky rád Božieho hrobu prišiel na územie Uhorska pred rokom 1212 z poľského Miechova a usadil sa v okolí Chmeľova v Šariši. Roku 1313 sa však presídlili do Lendaku na Spiši. Vychádzalo to z kráľovskej listiny Karola Róberta z r. 1312, keď šľachtic Kokoš, syn Rikolfa dostal povolenie výmeny svojich majetkov Lendak, Strážky a Krížová Ves za Chmeľov. O rok neskôr predstavený v Miechove zámenu potvrdil a božohrobci získali novú oblasť pre svoje pôsobenie, čo sa odrazilo aj v ich stavebnej činnosti. Okrem výnimočného kostola v ich sídle v Lendaku sa pričinili tiež o výstavbu hodnotného chrámu v Krížovej Vsi.
Kostol bol vybudovaný na vyvýšenine nad miestnym potokom (630 m n. m.). Vznikol zrejme prestavbou už staršieho chrámu z obdobia vzniku obce (poslednej tretiny 13. storočia). Prvýkrát sa chrám spomína r. 1315 v súvislosti s rádom Božieho hrobu. V nasledujúcich storočiach bola jeho podoba len mierne zmenená. Za najväčší zásah do stavby považujeme nové zaklenutie lode v 17. stor., keď bol zničený pôvodný, zrejme drevený kazetový strop. Veža bola západne k lodi pristavaná pravdepodobne až neskôr.
Dodnes sa z pôvodného stredovekého kostola v ranogotickom slohu zo začiatku 14. stor. zachovala kompletne hrubá stavba s množstvom detailov. Presbytérium je zaklenuté ranogotickou krížovou klenbou, kde ťažké blokové rebrá sú ukončené konzolami. Ich vzhľad bol vyzdobený kamennými reliéfmi rôznych tvarov (maskaróny, rastlinné ornamenty). Do severnej prístavby sakristie viedli ešte pred 30 rokmi gotické lomené dvere so železným kovaním z 15. stor., osadené v pôvodnom portáli. V interiéri svätyne sa ešte zachovala kamenná gotická krstiteľnica zo 14. stor. a výklenkové pastofórium s trojlistým ornamentom a renesančnou mrežou. Na severnej a západnej stene boli odhalené fragmenty gotických nástenných malieb. Vo veži je umiestnený neskorogotický zvon s minuskulným nápisom a datovaním (1517).
Okná v múroch presbytéria zostali v pôvodnom stave, teda so šikmým ostením, hrotitým záklenkom a zachovanou kamennou kružbou. Pre kostoly slovenského vidieku pomerne netypickú vnútornú výzdobu okna predstavuje päťlistová kružba. Pamiatkarsky a umelecky najhodnotnejšiu časť stavby však tvorí južný vstup. Ide o pieskovcový ranogotický portál s ústupkovým ostením so štyrmi oblými prútmi, ktoré kalichovými hlavicami s ornamentami prechádzajú do lomeného záklenku. V tympanóne trojlistého tvaru je novodobá maľba Ježiša Krista. Z ôsmich ranogotických hlavíc majú zachovanú pôvodnú výzdobu rastlinných motívov už len tri. Na kamenársku výzdobu bohatý a náročný portál pôsobí v menšej jednoloďovej stavbe veľkolepo, keďže portály podobných rozmerov sú bežné skôr v mestských kostoloch. Práve tento výnimočný a nadpriemerný prvok svedčí o niekdajšom význame obce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
