Sme.sk | Korzár | Šport | Košický Garrincha Július Kánássy jubiluje

Na jeho dribling skalní nezabúdajú
Košický Garrincha Július Kánássy jubiluje

Bol úspešným futbalistom už za mlada. Na svedomí to mala lopta a dobrá partia šarvancov. Július Kánássy v nej vynikal, preto sa ocitol medzi 300 chlapcami na Solovjevke, ktorí túžili po ligovom drese. On ho dostal a v ňom sa zaradili medzi ozdoby košického futbalu. Na jeho dribling skalní nezabúdajú, preto sa po známom Brazílčanovi stal košickým Garrinchom.

KOŠICE. Pri výbere žiačikov sa dostal do tridsiatky vyvolených a tým aj pod ruky skúseného trénera Hollera. To všetko akoby Julov rast pokropilo živou vodou, lebo už v roku 1951 získal v drese mladšieho dorastu Dynama ČSD pod taktovkou trénera Ladislava Palečka titul čs. majstra s Magyarom, Lovackým, Pintérom. Czeszciczkym, Lenártom, Dolinským, Schwarzom, Felszeghym a inými.

Žatva pokračovala

V nasledujúcej sezóne vo farbách staršieho dorastu VSS oslavoval pre zmenu majstrovskú korunu s trénerom Jozefom Leškom takmer v tom istom zložení, aj keď niektorí hráči ostali na pôvodnom brehu. Kým mlaď kraľovala, seniori prežívali muky, lebo Dynamo ČSD vypadlo z I. ligy a Košiciam zachránila túto súťaž len administratíva za zeleným stolom, ktorá posunula medzi elitu Lokomotívu Košice. S týmto názvom sa tak v I. lige stretávame až v roku 1953, rovnako ako s Kánássym, ktorý v čudných pomeroch menil každú sezónu dres. Kúzlo ligy však bolo veľké... Dostal šancu hneď v 1. kole 17. mája. Pre neho to bol dvojnásobne vzácny deň, lebo pred 5 tisíc divákmi ozdobil svoj debut prvý gólom. Železničiarom však nepomohol, lebo podľahli Sparte 1:2  v zostave: Škultéty - Iľko, Dolejší, Czeszciczky, Gašparík, Nepko, Kánássy, Košč, Pollák, Zakršmid (Fecko), Greškovič. Horšie však bolo, že väčšina skúsených hráčov z metropoly východu odišla, preto zvyšok starších s mladými v ostávajúcich zápasoch káru zväčša neutiahol. O to viac, že súťaž bola iba jednokolová, takže kým sa mužstvo sformovalo, bolo po sezóne i I. lige. Skončilo sa posledné - a vypadlo. V roku 1955 pomohol Spartaku VSS vyhrať II. ligu, a tak v päťdesiatom šiestom si zahral opäť najvyššiu súťaž. Nastúpil hneď v premiérovom kole, v ktorom strojári 11. marca pred 10-tisíc divákmi remizovali s Duklou Praha 2:2. Po sľubnom prvom kroku prišlo viac nevydarených - a ďalší košický pád.

Julo posilou Slovana

V rokoch 1957 - 1959 hral v Bratislave, lebo Košičania po zostupe nedali rodákovi ani 8-tisíc korún na tzv. výpomoc, čo bola v tom čase akási norma, ale vyčkávali, kým sa za 15-tisíc neupísal belasým. O jeho odchode funkcionári nechceli ani počuť. Lenže v roku 1957 sa objavil na Slovensku brazílsky tím FC Bahia. Košičania ho chceli vidieť stoj čo stoj, ale dokázali ho prilákať na Solovjevovu iba za výdatnej pomoci Bratislavčanov, ktorí si však dali podmienku: za Bahiu chceme Jula! Prestupový hlavolam sa tým skončil a pravé krídlo strojárov sa objavilo v belasom drese. Tréner Leopold Šťastný mu vymyslel prezývku Egér, ktorá ho sprevádza so známou Šušu do dnešných dní. Na novom pôsobisku hral v kádri, ktorý spolu s ním okrem iných tvorili Schrojf, Vičan, Popluhár, Jankovič, Vengloš, A. Urban, Obert, A. Moravčík, E. Pažický, A. Bílý, J. Kováč, Balážik a skončil s nimi v lige raz štvrtý a potom ôsmy. V rokoch 1953 - 1957 hral 7-krát za čs. juniorov. Počas účinkovania na Tehelnom poli sa dostal aj do širšieho výberu ČSR A s Masopustom a spol., ale nikdy nedostal šancu. Za to za ČSR B nastúpil dvakrát - vo víťazných dueloch 2:0 s Rakúskom a 3:1 s NDR.

Pád a po ňom sláva

Žiaľ, po návrate domov sa pod taktovkou Z. Fazekaša Jednota v I. lige nezachránila. Obrat nastal príchodom trénera Š. Jačianskeho v januári 1963, takže po jarnej sezóne sa VSS tešili z návratu medzi elitu. S nimi si v roku 1965 vychutnal bronz a v sezóne 1967/68 vo víťaznom dueli s Baníkom Ostrava (3:0) nastúpil ako 34-ročný naposledy v zostave: Švajlen - Pivarník, Desiatnik, Š. Jutka, V. Jutka, Daňko, Pollák, T. Tóth, Strausz, Scherer, Boroš (Kánássy). Neodišiel však od futbalu. Dva roky bol asistentom J. Vengloša a prispel tak k striebru, ktoré získali strojári v roku 1971. Neskôr priaznivo ovplyvnil rast mlade vo VŠA, ktorej daroval skusy z vyše 300 seniorských zápasov. Čas  však rýchlo plynie, Julo je však rád, že sa dnes dožíva krásnych 75 rokov stále v plnom zdraví. Zaslúžene so Zlatou medailou, ktorú udeľuje SFZ najlepším.

pondelok 25. 5. 2009 | Eugen Magda
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zaujímavé! Na prezývku Šušu reaguje jubilant Julo Kánássy vari skôr ako na svoje krstné meno.

Zaujímavé! Na prezývku Šušu reaguje jubilant Julo Kánássy vari skôr ako na svoje krstné meno.

Foto: Veronika Janušková

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA