pozbieral sily a pomocou viery v Boha začal žiť nový život. Dnes navštevuje kostoly so svojím evanjelizačným programom, no popri tom stíha ľudí tešiť i pesničkami, ktoré milujú všetky generácie. Jiří Zmožek si našiel čas na rozhovor po koncerte v staromestskej radničnej sále.

V roku 1994 ste, ako hovoríte, po krachu vo všetkých oblastiach života začali žiť nový život. Väčšinou, keď ľudia riešia nejakú takmer neriešiteľnú situáciu, utiekajú sa k alkoholu či drogám. Vy ste sa obrátili k Bohu. Nikdy vás to ale nepokúšalo riešiť vec inak?

- Pokúšalo. Dokonca mi Satan hovoril: teraz to tu napáliš do tohto múru. Ja som ho počul. Vravel: tu to napáliš a budeš mať pokoj. Rozlialo sa vo mne nejaké také teplo a mal som zradný pocit - teraz sa zabi. Bol som pod Letenskou pláňou, bolo pol ôsmej večer a posledný priateľ bol preč. Bola to kríza osobná, finančná, rodinná. Všetko sa rozpadalo. Rozkradnutá firma... No proste hrôza. Sodoma - gomora. A ja som začal kričať - Bože, ja už nechcem žiť tento život. Ale vlastne som nechcel skončiť, len som chcel žiť inak. Karel Svoboda to urobil úplne opačne. Mal podobné problémy, alebo možno iné, to ja presne neviem, no vyriešil ich po svojom. Na každého raz doľahne doba krízy, no je potrebné nájsť to správne telefónne číslo. Musím povedať, že vtedy som urobil dobré rozhodnutie. Život je niekedy ťažký.

Čo všetko ste vtedy zmenili?

- Všetko som zmenil. Úplne všetko.

Čo bolo najnáročnejšie?

- Všetko bolo najnáročnejšie. Bol som osem rokov sám. Teraz však mám novú manželku a krásne vzťahy s mojimi deťmi z prvého manželstva, takže je to dobré. Syn dokonca vydal výborné cédečko, som z toho nadšený. Dcéra robila nejaký čas riaditeľku Jakubisko Filmu a v súčasnosti pracuje vo veľkej mediálnej spoločnosti. Máme dobré vzťahy a čakáme ďalší prírastok u syna, takže už riešime pekné veci.

Na svojej internetovej stránke máte citát Tomáša Baťu, v ktorom hovorí, že neverí v žiadne hospodárske prelomy samy od seba a že hospodárska kríza je len iným pomenovaním mravnej biedy. Vnímate teda súčasnosť ako mravný úpadok a ako sa podľa vás proti nemu dá bojovať?

- Je pravda, že tu vládne veľký odklon od kresťanskej morálky. Naši starí rodičia a rodičia to nepoznali, predsa len kresťanská morálka človeka vedie k väčšej úcte a tak ďalej. A slovo Božie má veľký význam tak pre ducha človeka, ako aj pre to, ako zachádza s tým druhým. Ľuďom chýba to, čo je vlastné Bohu, sú nevraživí a najväčšiu zodpovednosť nesú dospelí. Keď nevštepujú zásady morálky svojim deťom, tak ich deti proste nemajú.

So svojím evanjelizačným programom navštevujete kostoly, prevažne na východnom Slovensku. Je táto kríza nejako okatejšie viditeľná?

- Jazdíme po východe a vidíme väčší hlad po láske a radosti, ako keď nebola kríza. Akoby ľudia potrebovali nejaký nový impulz k životu, nejakú novú radosť. Chcú pekné veci. Kedysi bola taká mánia kritikov, že sa medzi spev nemohlo dávať žiadne sprievodné slovo. Ale ľudia majú srdce a ja to cítim. Kopecký raz povedal: Prídete na pódium a ľudia sa pozerajú nie ako vyzeráte, nie kto ste, ale čo im nesiete. Vtedy už nie je dôležité, či ste starý, mladý, plešatý, "takový - makový", ale čo im dáte. A keď ja raz viem, že má človek z mojich pesničiek radosť, tak keď pred neho predstupujem, nezačínam nový vzťah, ale pokračujem v existujúcom. Je to všetko otázka srdca. A aj mladí to potrebujú. Viem to sám, lebo moja mama od nás odišla, keď som mal deväť. Ostali sme s otcom sami a bolo to ťažké.

Na svojom konte máte obrovské množstvo hitov, tvrdíte však, že životom pred krízou svojho života sa nezaoberáte. Teraz vám však vychádzajú albumy Hvězdy mého života, opäť ste spolupracovali s celebritami, tak sa vám to hádam aspoň trošku všetko vybavuje...

- Priznávam, že sa tým naozaj vôbec nezaoberám. Len sa to snažím dobre pripraviť. Nevyhľadával som to, oni za mnou prišli a povedali, poďme to urobiť. Napríklad som vôbec nevedel, že sa môj album predával natoľko, že som sa ocitol na prvom mieste v predajnosti ešte pred Gottom. Ja toto všetko vnímam len ako akýsi most k ľuďom, chcem im dávať srdce. Keď totiž človek príde so srdcom na dlani, aj keď niečo neklapne, ľudia to dobre prijímajú. Ono je to o tom, akí skromní sú najväčší umelci, ktorých v bežnom živote takmer nevidieť, ale keď vyjdú na pódium...

Naozaj vás popularita vôbec neteší?

- Ja som sa naozaj nikdy neusiloval o žiadnu popularitu, ani o nič. Ja sa napríklad vôbec nesnažím o to, aby ma bolo vidieť v televízii, je mi to úplne jedno. A práve tento pocit je pre mňa oslobodením. Pretože šoubiznis je ako rozbehnutý vlak, z ktorého človek nemôže zoskočiť. Ono je lepšie, keď je to naopak. Keď vás chcú a nie keď sa im musíte nastrkovať a vyhľadávate príležitosti zviditeľniť sa. Potom to nie je žiadna drina. Zavolajú vám, aby ste prišli zaspievať, hoci aj v malých sálach, kde sa o zárobku nedá hovoriť a žiadny veľký umelec by sa tam nevošiel. Hlavné však je, že robím radosť ľuďom.

"Bola to kríza osobná, finančná, rodinná. A ja som začal kričať - Bože, ja už nechcem žiť tento život."

Vy sa však nedostatkom priazne naozaj nemusíte trápiť. Speváci sa o vás mimoriadne pekne vyjadrujú. Veď napríklad Hanka Zagorová tvrdí, že keď skladateľ zloží pesničku, tak ju musí spevákovi prehrať niekoľkokrát a ten dlho uvažuje. No keď prídete vy, prehráte sotva päť taktov a je jasné, že ide o pesničku ich života. Ako to robíte? Určite vám to musí lichotiť...

- Vlastne ani neviem. Ja som s Hankou zažil najväčšiu slávu v čase, keď vznikli pesničky ako Létavice, Biograf láska, Mys dobrých nadějí či Nešlap, nelámej. A to všetko som jej napísal ja. Spomínam si na jednu príhodu, keď som jej zložil pesničku a prišiel som k nej domov, že jej ju prehrám. Ona však nemala žiadny klavír! Priniesla taký asi 30-centimetrový klavírik, kde sa mi vôbec nevošli prsty, tak som jej to prespieval a ona sa pýta, kde to má refrén. A ja som povedal všade. A tak sa to narodilo, lebo Mys dobrých nadějí je naozaj zvláštny. Žiadny refrén nemá a pritom stále tečie a páči sa.

Účinkujete v katolíckych i evanjelických kostoloch. Ako to vlastne je s vašou vierou?

- Chápem cirkev ako vzývanie Ježiša Krista. Kážem v katolíckom i evanjelickom kostole, skrátka kam ma pozvú. Nemám žiadne zaradenie. Chcem si rozumieť so všetkými ľuďmi. Už som v živote zažil veľa zázrakov, veľa nadprirodzených vecí. Tak napríklad moja žena sa veľa modlí a má zvlášty Boží dar uzdravovania. S ňou zažívam zázraky, o ktorých ale nechcem veľmi rozprávať, lebo pre ľudí to môže vyznievať ako okultizmus. A pritom je to len modlitba a vzývanie Boha, len svet tomu ešte nerozumie.

Profil:

• Narodil sa 21. februára 1943.
• Je český skladateľ populárnej hudby, hudobník, spevák a textár.
• Zložil stovky piesní pre najpopulárnejších českých spevákov a speváčky ako Karel Gott (To musím zvládnout sám, Zvonky štěstí), Hana Zagorová (Nešlap, nelámej, Biograf láska), Marie Rottrová (Ten vůz už jel), Michal Tučný (Tam u nebeských bran), Helena Vondráčková (Nahrávám), Věra Špinarová (Meteor lásky). Pre seba napísal napríklad pieseň Už mi, lásko, není 20 let.
• Po podnikateľskom a rodinnom krachu v roku 1994 sa upäl k viere v Boha. Odvtedy sa venuje skladaniu kresťanských piesní a duchovnej službe v rôznych kresťanských cirkvách.

nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.