Na nedávnej prednáške na tému "Príčiny a riešenia krízy, mýty a skutoènosť" so študentmi Ekonomickej fakulty TU v Košiciach to povedal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.

"Máme euro, ale, žiaľ, aj ekonomicky nezodpovedných politikov."

Takže aké sú vlastne príèiny krízy, ak nie neregulovaný kapitalizmus?

- To, že sa to tak hovorí, sú len mýty. Krízu spôsobili najmä štátne zásahy do fungovania trhu. A keïže kríza vznikla v USA, boli to zásahy Americkej centrálnej banky a jej predstavite¾ov. Problémom nie je dnes len tlaèenie nièím nekrytých peòazí v USA, ale aj bankových orgánov v iných krajinách, ktoré robili a robia to isté. Teraz sa niektoré štáty snažia stimulova ekonomiku nízkymi úrokovými sadzbami a tlaèením nových nekrytých peòazí. Paradoxne tak prichádzajú presne s tými riešeniami, ktoré mali za následok vznik krízy. Nalievanie penazí do bánk a ekonomiky môže síce krátkodobo fungova, ale dlhodobo je to ve¾mi škodlivá cesta.

Bežný Slovák však má dos ve¾ký problém pochopi, preèo by mal poklesom svojej životnej úrovne doplati na chybné rozhodnutie guvernérov Americkej centrálnej banky...

- Odpoveï na to je dvojaká. Tie rozhodnutia musia v globalizovanom svete znáša v dobrom aj zlom. Teraz naozaj znášame dôsledky chýb amerických centrálnych bankárov, ale ešte do minulého roku sme z tých ich chýb profitovali. Tým, že sa tam míòalo viac peòazí, než sa reálne mohlo a malo, sme vlastne na seba prebrali èas tej umelo vytvorenej prosperity. Minulý rok sa nikto nepýtal, ako je možné, že dosahujeme rast HDP až vo výške 10,6 percenta? Bolo to preto, že sme boli zavesení na globálny vláèik a vlastne sme sa priživovali na takomto druhu prosperity. A keï ten vlak výrazne spoma¾uje, tak aj ten náš malý slovenský vozeò na konci to cíti. Musíme sa tomu prispôsobi, nemôžeme sa len tak jednoducho odpoji.

Slovenský premiér ešte na jeseò minulého roka vyhlasoval, že kríza sa nás až tak nedotkne...

- Tak on tvrdil aj to, že hoci krízu zaznamenáme aj u nás, budeme ma zároveò najvyšší HDP v Európe. Už vtedy, keï to vyslovil, to nemalo niè spoloèné s realitou a na tom ho teraz opozícia môže ve¾mi dobre nachyta... Ak sme do minulého roku rástli ve¾mi rýchlym tempom, tak aj ten pokles bude rovnako rýchly. Celkové zníženie bude najväèšie v eurozóne, môj predpoklad je pokles HDP v intervale medzi 4 - 6 percentami. Ak si to porovnáme s minuloroèným rastom 10,4 percenta, rozdiel je cca 15 percent, èím možno prekonáme aj Maïarsko. Na druhej strane slovenská ekonomika má väèšiu šancu absorbova tieto šoky, než sú na to zvyknutí napríklad Nemci alebo Francúzi. Slováci napr. nepôjdu štrajkova ani vtedy, keï bude situácia nieko¾konásobne vážnejšia ako teraz. Pred siedmimi rokmi sme mali až okolo pol milióna nezamestnaných a vôbec niè sa nedialo. Momentálne ich je "len" nieèo vyše
320 000, avšak na ¾udí sa každý deò valí z médií, že tu máme krízu. Vtedy však bolo ešte horšie, však si len spomeòte, ako VSŽ Košice takmer zbankrotovali...

Fico však vyhlasoval, že náš doterajší hospodársky rast nespôsobili ani tak zahranièní investori, ale skôr mentalita Slovákov, ktorí boli roky ochotní pracova za nízke mzdy.

- ¼udia na Slovensku profitovali práve zo zahranièných investícií, keïže sa poèet ¾udí bez práce v jednu chví¾u znížil až o 250 000. Zároveò sa priemerná mzda stále zvyšovala, èiže ¾udia možno najprv skutoène pracovali za málo, ale to málo sa za to obdobie zaèalo dramaticky zvyšova. To "málo" sa môže sta viac vtedy, keï výkon ekonomiky stúpa a potom sa adekvátne tomu zvýšia aj mzdy tých, ktorí sa na tom raste podie¾ajú. To sa u nás dialo, bohužia¾, teraz máme obdobie prestávky a nikto si netrúfa odhadnú koniec krízy.

Viacerí ekonómovia a komentátori sa zhodujú v tom, že slovenská vláda len imituje riešenie dôsledkov krízy. Súhlasíte s tým?

- To, èo robí slovenská vláda, je úplne irelevantné na riešenie krízy. Prijíma opatrenia, ktoré nièomu nepomôžu a, naopak, spôsobia finanèné problémy do budúcnosti. Tým, že poskytuje obrovské dotácie, ktoré sa tvária ako viacroèné pôžièky štátnym lesom, Všeobecnej zdravotnej poisovni alebo železniciam, sa správa vrcholne nezodpovedne, lebo väèšinu z tých peòazí už štát nikdy neuvidí. Vláda prijíma ve¾mi ve¾a opatrení, ale úplne zbytoène. Keï vlády, vrátane tej našej, minú príliš ve¾a peòazí, tak potom v budúcnosti už nezostane na to, aby sa dali tam, kde budú reálne potrebné. A problémom si bude aj požièa... Preto by som vláde odporúèal èo najprísnejšiu výdavkovú politiku a èo najmenej rozhadzovania.

Paradoxne však dôsledky krízy pomohli bežným Slovákom aspoò v tom, že aj vïaka prijatiu eura môžu lacnejšie nakupova všade naokolo, hoci pre príjmy štátneho rozpoètu najmä z poh¾adu DPH je to dos ve¾ká katastrofa...

- Pravdou je, že prijatie eura do znaènej miery deformuje aj rozhodnutia bežných ¾udí, èi spori, alebo radšej nakupova. Zbytoène budete hovori ¾uïom, aby kupovali naše výrobky v slovenských obchodoch, keï rovnaké výrobky majú v Po¾sku alebo Maïarsku kvôli devalvácii tamojších mien voèi euru o 30 percent lacnejšie. To sa potom ažko podporujú domáci podnikatelia... Prijatie eura a náš zafixovaný kurz oproti poklesu mien susedných krajín spôsobil, že z najlacnejšej krajiny sme sa stali takmer najdrahšou, èi už èo sa týka nákladov na pracovnú silu alebo cien. Každý si môže ís kúpi hocièo do zahranièia aj ja som si teraz dal kúpi kalkuláciu na jedno auto. Bol by som blázon, keby som si ho kúpil v Bratislave za 57 000 €, keï v neïalekom Györi ma v prepoète vyjde o 17 000 eur lacnejšie. Èiže z h¾adiska bežného èloveka má kríza aj pozitívne úèinky, horšie je to už z poh¾adu slovenskej ekonomiky. Euro nám síce prepožièalo vyššiu kredibilitu, no, žia¾, zostali nám politici, ktorí nevedia robi zodpovednú hospodársku politiku...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.