zastupuje záujmy moravskej národnostnej menšiny. Predstaviteľov štátnej správy obviňuje z diskriminácie a porušenia ľudských práv

Moravanov.

Vynechaní zo zoznamu

Na sčítacích hárkoch je v kolónke "národnosť" menovite uvedených 12 národností, ktoré občan môže krížikom vyznačiť. Sú tam Slováci, Česi, Maďari, Rómovia, Rusíni, Ukrajinci, Nemci, Poliaci, Chorváti, Srbi, Rusi, Židia. Moravania však medzi nimi chýbajú.

"Týmto vylúčením sa cítime podvedení a diskriminovaní. Priznanie si vlastnej identity je prvou a najobjektívnejšou podmienkou rozvoja národností. Ako sa však prizná k moravskej národnosti ten, kto nájde v sčítacom liste len českú národnosť? Pomyslí si, že moravská národnosť nie je a prihlási sa k českej. Občanovi nenapadne, aby sa zapísal do kolónky "iná národnosť". Týmto je podľa nás uvedený do omylu. Je to skrytá diskriminácia úmyselné zavádzanie a uvádzanie do omylu," rozhorčuje sa Stanislav Dolák, predseda Spolku Moravanov na Slovensku a zároveň člen rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Tá pritom minulý týždeň vyzvala menšiny, aby sa pri sčítaní slobodne prihlásili k svojej národnosti, lebo "priznanie si vlastnej identity je prvou a najobjektívnejšou podmienkou ich budúceho rozvoja".

Pri poslednom, ešte federálnom sčítaní ľudu sa v kolónke "národnosť" národnosti nevymenúvali, občan sám vypísal slovom, k akej národnosti sa hlási. Na Slovensku sa vtedy k Moravanom prihlásilo 6500 ľudí, v Českej republike 1 300 000. V Čechách sa rozhodli ani na budúci rok formu sčítavania nemeniť. "Občan napíše odpoveď do voľného riadku, bez akéhokoľvek obmedzenia a podľa vlastného presvedčenia. Na tlačive nebudú vymenované žiadne národnosti," povedala Marie Bohatá, predsedníčka Českého štatistického úradu.

Štatistici sa bránia

Slovenský štatistický úrad obviňovania z diskriminácie odmieta. "Formu uvádzania národnosti sme zmenili len preto, aby to bolo čo najzrozumiteľnejšie a najjednoduchšie pre čo najväčší počet ľudí," uviedla Eva Kelemenová z tlačového odboru ŠÚ. "Ľuďom bude jednoduchšie zaškrtnúť okienko ako vypisovať celým slovom. Zároveň má každý občan možnosť napísať svoju národnosť na voľný riadok, pod označenie 'iná'," povedala. Národnosti na hárok ŠÚ uvádzali podľa toho, koľko ľudí sa k nim pred 10 rokmi prihlásilo dostali sa tam teda tie najväčšie. Pripustila však, že rozdiel medzi dvoma spôsobmi uvádzania národnosti (vypísaním alebo zaškrtnutím predlohy) nie je, štatisticky sa obe rovnako jednoducho alebo zložito spracúvajú. Napriek tomu, že pri poslednom sčítaní Moravania figurovali, Štatistická ročenka ŠÚ ich v posledných rokoch ako osobitnú národnosť neuvádza. Za roky 1994 1998 eviduje Čechov, Moravanov a Slezanov dohromady v jednej kategórii.

Problém identity

Uvedomelí Moravania tvrdia, že sú národom rovnako ako Česi, Slováci, Chorváti a iné národy. Tiež trpeli pod jarmom Rakúsko-Uhorska. V obrane proti nemeckému a maďarskému útlaku sa však v 19. storočí presadila snaha o jazykovú jednotu a moravské a české etnikum sa spojilo spisovnou češtinou. Slováci si zásadným postojom štúrovcov k samostatnému jazyku zachovali vlastnú identitu.

Nárok na to, aby sa cítili osobitným národom, majú Moravania v určitom smere veľmi legitímny. "Morava bola vždy osobitným administratívno-právnym územím, bolo to markgrófstvo. Mala svoj snem, svoj znak. Existovalo zemské vedomie príslušnosti k určitému územiu," uviedol historik Milan Podrimavský. Z tohto hľadiska majú právo cítiť sa ako niečo osobitné. Z hľadiska etnického alebo kultúrneho sa však neodlišovali od Čechov, Moravania sa nikdy nedeklarovali ako osobitný národ, ani ako taký neboli braní. "Hovoriť o etnickej odlišnosti je zložité, tak ako je zložité hovoriť o pojmoch národ, národnosť a o ich atribútoch," uviedol Podrimavský.

Politické pozadie?

Podľa Stanislava Doláka nie je za vynechaním Moravanov zo sčítania ľudu len technický problém, ale i politika. "Ide o tlak z Českej republiky. Potvrdil mi to aj podpredseda vlády a predseda rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny Pál Csáky, s tým, že nevôľa sa ozýva zo strany ministerstva zahraničných vecí. Žiadali sme, aby do hárka bola pridaná i kolónka pre nás, boli sme však informovaní, že o tom môže rozhodnúť iba vláda. Pritom keď sme chceli pridať Bulharov, stačilo odsúhlasenie v rade vlády," hovorí Dolák. Podľa neho je Moravanov na Slovensku toľko, že by po Maďaroch, Rómoch a Čechoch boli štvrtou najsilnejšou národnosťou. A tomu by zodpovedali aj nároky na finančnú podporu zo strany štátu.

V prípade, že so svojou požiadavkou na zmenu sčítacieho hárka neuspejú, chce sa spolok Moravanov obrátiť na európske inštitúcie pre porušovanie ľudských práv.