vzhľadom na to, koľko času mu venuje, rozpráva veľmi málo. Niekedy vraj nevie, či dieťa nevie alebo či nechce hovoriť. V tejto súvislosti by sme chceli priblížiť oblasť vyjadrovania matkám v podobnej situácii.

Ako príprava na osvojenie reči má veľký význam detské džavotanie, ktoré sa objavuje obyčajne okolo tretieho mesiaca, u niektorých neskôr a prestáva asi v desiatom mesiaci. Toto obdobie má veľký význam pre vlastnú reč, najmä pokiaľ ide o výslovnosť. Počúvaním zvukov reči a ich rozlišovaním sa dieťa pripravuje na to, aby samo začalo podobné zvuky tvoriť.

Skôr, ako dieťa vysloví prvé slovo, musí si vytvoriť najprv zásobu pasívnych slov. Preto treba pomenovávať veci, ktoré dieťa upútajú, na ktoré sa pozerá. Dôležité je hovoriť správne a zreteľne artikulovať. Až od desiateho jedenásteho mesiaca začína dieťa slovám rozumieť. Časové rozmedzie medzi rozumením reči a hovorením je individuálne, u dievčat obyčajne kratšie ako u chlapcov. Ak dieťa reči rozumie, netreba si robiť starosti, ak nezačne hovoriť v obvyklej dobe. Až u trojročného dieťaťa hodnotíme tento stav ako chorobný. V slovnej zásobe sú u detí do polovice druhého roka veľké individuálne rozdiely niektoré hovorí desať slov, iné už sto i viac.

Prvé slová, ktoré dieťa vyslovuje, majú širší význam než slová dospelých, niekedy nahrádzajú celé vety. Napríklad slovo "baba" môže znamenať, že sa mu bábika páči, alebo že ju chce a podobne. Prvé slová v reči dieťaťa sa začínajú objavovať až neskôr, zvyčajne koncom prvého roku, u niektorých detí, najmä chlapcov, aj neskôr. Chlapci môžu niekedy začať hovoriť až koncom tretieho roka, ale neskôr, do piatich až šiestich rokov môžu svojich vrstovníkov dobehnúť.

Obdobie prvých troch rokov života je pre vznik reči najdôležitejšie. Okolo druhého roku si dieťa rozširuje slovník otázkou "Čo je to?" a v treťom roku otázkou "Prečo?". Slovná zásoba sa rozvíja tým, že s dieťaťom veľa hovoríme, jeho chuť rozprávať podporujeme trpezlivým odpovedaním na jeho otázky. Nikdy neodpovedajme v nervozite! Veľmi vhodné sú pre deti riekanky, slovné hračky a detské básničky. Vývin reči urýchlime tým, že budeme dieťaťu veľa rozprávať a že budeme od neho reč vyžadovať. Pokiaľ dieťa dosiahne všetko, čo chce, len posunkom, necíti potrebu dorozumievať sa rečou. Preto treba umožniť dieťaťu, aby slovami vyjadrilo, čo chce a čo nechce. Treba však dávať pozor, aby sme svojou nedočkavosťou dieťa do výkonu, ktorý ešte nevládze, nenútili. Rozprávajme mu toľko, koľko stačí chápať. Dôležitá je názornosť obrázkové knižky a podobne, čo ukazujeme to pomenujeme.

Ak dieťa rozumie hovorenému slovu, netreba sa v jeho veku znepokojovať. Keď sa rodičia domnievajú, že rozpráva málo, alebo nechce rozprávať, odporúčame, aby sa obrátili na lekára foniatra, na pedagogicko-psychologickú poradňu a na logopéda. Na základe individuálneho odborného vyšetrenia bude možné presnejšie posúdiť úroveň rečového vývinu a v prípade potreby odporúčať na ďalšiu foniatrickú a logopedickú starostlivosť.