Mgr. Katarína ZOZULÁKOVÁ, Východoslovenské múzeum

Pred týždňom, 23. augusta 2000 - sme uverejnili článok o objavení, historickom význame, hodnote a osudoch Košického zlatého pokladu, ktorý predstavuje najväčší nález zlatých mincí v európskom meradle. V stručnosti zopakujeme, z čoho pozostáva: z 2920 kusov zlatých mincí - dukátov a dvojdukátov, troch zlatých medailí a masívnej zlatej reťaze, uložených v okrúhlej dvojdielnej medenej schránke zdobenej rytým dekorom. Čo do hmotnosti, množstva mincí - 2920 a 2,14 m dlhej zlatej reťaze o hmotnosti 590 g, je jedným z najväčších nálezov zlatých mincí v európskom, ale i svetovom meradle. Jeho význam z hľadiska dokumentácie približne 200 rokov európskeho mincovníctva (15. - 17. stor.) je mimoriadny a o to väčší, že ho nestihol osud mnohých iných nálezov zlatých mincí, ktoré boli pretavené na iné účely, prípadne opätovne zmincované.

Základné údaje o Košickom zlatom poklade

1935 - 24. augusta, objavený v Košiciach na Hlavnej ul. č. 68 obsah: 2920 ks mincí, 3 medaily, reťaz, medená schránka, hmotnosť 11.503 g zlata, rýdzosť 23 karátov 9 grénov, resp. 23 karátov 8 grénov

- Generálna finančná pokladnica v Bratislave (súpis dr. Kraskovská)

Ústredná štátna pokladňa v Prahe

1940 - Numizmatické oddelenie Národného múzea v Prahe

1941 - 1942 - odborné spracovanie (prof. Nohejlová-Prátová)

1943 - poklad zabalený a ukrytý

1945 - poklad opäť na Numizmatickom oddelení, ale nevybalený pre poškodenie miestností oddelenia výbuchom bomby

1947 - poklad vybalený na zrekonštruovanom Nuzmatickom oddelení

1948 - Katalóg: Košický poklad. Nález zlatých mincí 15. - 17. století v Košicích, 1935.

1953 - Praha, výstava: Nálezy mincí historickým pramenem.

1956 - Košice, výstava pri príležitosti Medzinárodného týždňa múzeí (1477 ks mincí, medaily, reťaz, schránka)

1967 - Košice, výstava pri príležitosti 450. výročia majstra Pavla z Levoče, spolu s výstavou zlatníckych prác Jána Szilassyho

- Bratislava, výstava v Mestskom múzeu

- po skončení bratislavskej výstavy uložený KZP v trezore Štátnej banky v Košiciach

1967 - 1969 - trezor Štátnej banky

1969 - ukončená adaptácia suterénu muzeálnej budovy - trezor KZP

1970 - sprístupnená expozícia Košický zlatý poklad

1974 - Hospodárska zmluva medzi MF SSR a VsM o odovzdaní, resp. prevzatí KZP do depozitu (Dep. 5/74)

1980 - Dohoda medzi MF SSR, Krajskou finančnou správou, Vsl. KNV a VsM o povinnostiach, oprávneniach a spolupráci pri výkone správy Košického zlatého pokladu

1981 - 1991 - každoročná inventarizácia KZP za účasti vyššie uvedených účastníkov Dohody

1994 - reinštalácia

1995 - posledná inventarizácia Košického zlatého pokladu

1998 - na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu bol Košický zlatý poklad odovzdaný do zbierok SNM Historického múzea.

Pri príležitosti 65. výročia objavenia tohto unikátneho pokladu si pripomeňme aspoň tri osobnosti, ktoré s ním mali do činenia a zaslúžili sa o jeho spracovanie a znovunavrátenie do Košíc, kde plní jednu zo závažných kultúrno-výchovných úloh: PhDr. Ľudmilu Kraskovskú CSc., Univ. prof. Emanuelu Nohejlovú-Prátovú Dr. Sc., a PhDr. Emila Petácha CSc.

Ľudmila Kraskovská

Narodila sa 23. 6. 1904 vo Vilne (Lotyšsko), od roku 1924 študovala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe históriu, archeológiu a dejiny umenia. Po ukončení štúdia pracovala na Prehistorickom oddelení Národného múzea v Prahe. Jej odchod do vtedajšieho Vlastivedného múzea v Bratislave bol akýmsi pokračovaním pražského prostredia, v ktorom mladá vedecká pracovníčka historicko-archeologického oddelenia neraz rozširovala pre nedostatok pracovníkov svoje vedomosti aj inými smermi, neraz ich prehlbovala až do miery vedeckej špecializácie. Nikdy sa však nespreneverila svojmu najvlastnejšiemu odboru - archeológii, kde jej práca obzvlášť na poli veľkomoravského osídlenia juhozápadného a západného Slovenska znamenala veľký vedecký prínos.

Prvé kroky, ktorými sa dostala k numizmatike boli úradného charakteru, keď ju ako vedúcu historicko-archeologického oboru Vlastivedného (od roku 1940 Slovenského a od roku 1961 Slovenského národného) múzea prizývala Štátna banka a štátne finančné úrady k úradným prehliadkam novoobjavených nálezov mincí, ktoré sa do týchto inštitúcií dostali. Tak bola prvou, ktorá spracovala prvý súpis košického pokladu pre úradnú potrebu. Na úradoch pracovala v obtiažnych podmienkach a predsa sa jej podarilo zachrániť mnoho cenného numizmatického materiálu, ktorému sa potom venovala publikačne. Tlačou zachytila okolo stovky nálezov. Väčšina jej publikovaných numizmatických prác je venovaná registrácii a rozboru nálezov mincí a následne spracovávaním mnohých otázok vyplývajúcich z nálezového materiálu. Jej samostatné články a štúdie boli najprv uverejňované hlavne v Numismatickom časopise československom až do jeho premeny na Numismatický sborník ČSAV, a po založení zborníka Slovenská nimizmatika (1970) na jej stránkach. Vrcholom starostlivosti o publikovanie slovenských nálezových fondov je jej vedecká redakcia základného numizmatického diela: "Nálezy mincí na Slovensku".

Dr. Kraskovská stála pri zrode, resp. obnove sekcie Numizmatickej spoločnosti československej v Bratislave (1954) i Numizmatickej komisie pri Historickom ústave SAV (1959), ktorej bola prvou predsedkyňou až do roku 1969. V systematickej múzejnej práci bol výkon dr. Kraskovskej po celý čas, ktorý viedla Numizmatické oddelenie SNM, vynikajúci. Je treba spomenúť jej akvizičnú činnosť, predovšetkým nálezov mincí. Jej veľkou zásluhou je, že svojou starostlivosťou zachránila numizmatickú zbierku SNM od rôznych škôd v dobe 2. svetovej vojny jej včasným presťahovaním.

Vysokú úroveň starostlivosti o numizmatické zbierky dokumentovali desiatky monotematických príležitostných výstav. Veľkou zásluhou dr. Kraskovskej je, že ako prvá, už v roku 1959 vyhlásila program Numizmatickej komisie pri Historickom ústave SAV ako program koordinačného centra numizmatického bádania na Slovensku a že svojou celoživotnou prácou sa zaslúžila o jeho plnenie.

Táto krehká, skromná žena, oddaná vede a práci nás minulý rok v deň svojich 95 narodenín opustila.