Etnografia Slovákov v Uhorsku. Na moje veľké prekvapenie Čaplovič zaradil našich slovenských zbojníkov do kapitoly pod názvom "Pozoruhodní Slováci" hneď za cestovateľom Móricom Beňovským a slovenským Eulenspiegelom Geľom Sebechlebským. Na prvom mieste je chýrny zbojník Juraj Jánošík, o ktorom každý vie, za ním Jakub Surovec, Rajnoha, Švehľa a Demikát Paľo z Klokoče.

Surovca (z Oravskej stolice) označuje Čaplovič podľa jemu v tom čase dostupných prameňov za rovnako obávaného zbojníka ako Jánošíka s tým rozdielom, že bol menej kultivovaný a Jánošíkovi sa nevyrovnal galantnosťou a ušľachtilosťou. Surovec so svojou družinou zbíjal v Karpatoch a stal sa obeťou zrady svojej milej - Márie - ktorá v noci zakašľaním dala znamenie drábom. Brezniansky magistrát ho v roku 1740 odsúdil na lámanie kolesom. Rovnako ako o Jánošíkovi, uverejnil o ňom Tablic báseň.

Jazdecký kaprál Rákocziho vojska Rajnoha po porážke vojska vytvoril zo zbehov a kamarátov družinu, ktorá viedla začiatkom 18. storočia malé bitky a zbíjala po celom úbočí Bielej hory. Obyvatelia pohoria ho zo strachu pred drancovaním a požiarmi zradili vrchnosti. Rajnoha vynikal silou a obratnosťou, o čom vznikli ľudové povesti.

Slávny zbojnícky kapitán bol aj Švehla, proti ktorému dokonca kráľ Matej Korvín musel poslať vojsko. Väznili ho na Čachtickom zámku. Menoslov slávnych Slovákov z radov zbojníkov uzatvára Demikát Paľo z Klokoče, ktorý sa stal zbojníkom ako 20-ročný a bol postrachom ciest celej Zvolenskej stolice. Jeho otec bol nočný strážnik a hlásnik a Paľo sa naučil popri ňom na nočných pochôdzkach nebojácnosti. Zvolenská stolica vypísala za jeho zlapanie odmenu 200 zlatých a 100 zlatých za jeho mŕtve telo. To poslali na Veľkonočný pondelok v roku 1840 štyria muži z Plešivca Zvolenskej vrchnosti. Počas Veľkej noci bol Demikát na návšteve u jedného muža na samote pri Plešivci. Ten ho zavolal so susedmi na poľovačku a cestou ho všetci napadli a zabili kvôli sto zlatým.

Čapkovič spomína aj iných zbojníkov ako Ilčíka, Podstančíka, Adamčíka, ale bez bližších údajov s poznámkou, že si nezaslúžia takú pozornosť. Zdôrazňuje, že podobní zbojníci nezabíjali ľudí, obstarávali si iba obživu po dedinách a salašoch a domy na samotách nevykrádali.