Hargašová za svoju prednosť. "Určite nie som výstavná kráska, takých si na obrazovku môžu nájsť oveľa viac. Ale ja si myslím, že divák vycíti, čo je úprimné a od srdca," povedala nám na módnej prehliadke jej priateľky Lýdie Eckhardt, ktorú moderovala.
Žijete stále sama?
- Stále.
Ako zvládate pri tých všetkých povinnostiach malú dcéru?
- S výčitkami svedomia a pocitom, že som s dieťaťom málo. Sú obdobia, keď si myslíte, že to oklamete, že vám niečo uteká pomedzi prstami. My sa teraz trápime s domácimi úlohami. Keď som poobede doma, píšeme ich päť hodín a potom ležím na stole a som úplne vyčerpaná. Keď malá zaspí, učím sa do tretej rána scenár, keďže mi pribudla relácia Nočné lampy, na ktorú sa snažím poctivo pripravovať.
Viete si zadeliť čas na prácu a rodinu?
- Nevýhodou je, že keď pracujem, prichádzam domov až po pol ôsmej. Keď som sa vrátila z Ameriky, vydupala som si od zamestnávateľa, aby som aspoň nerobila nočné správy. Len čo výjdem zo štúdia, ako s vrtuľou v zadku, neodlíčená, letím rýchlo domov, aby som ešte stihla rozprávku. Keď mám deň voľna, snažím sa hneď poobede zájsť do školy, aby som dcérke vynahradila, že ju vidím málo.
Pomáha vám niekto?
- Máme opatrovateľku. Ale dcéra situáciu riadne využíva. Úlohy ani učenie nie sú stopercenté, lebo je na ňu málo prísna. Keď som dva dni preč, musíme potom spolu šturmovať.
Predstava ideálnej pohody?
- Minule som bola v sobotu doma. Pospali sme si do desiatej a potom sa začala variť obed a bolo to úžasné. Byť doma, nemať nič iné na práci a variť obed. Pre väčšinu žien je výnimočné, keď sa oblečú do večerných šiat a idú do spoločnosti. Mňa tam zas málokedy niekto dostane. Pokiaľ nejdem pracovne. Predstava byť doma v papučiach a vyložiť si nohy je úžasná. Ale nazdávam sa, že každá pracujúca žena, ktorá žije sama s deťmi, zažíva niečo podobné.
V Nočných lampách máte rôznych hostí, zrejme si s nimi užijte veľa pekných náhod.
- Práve som rozmýšľala, že by som si mala zapisovať všetko čo s deje okolo. Aj keby sa tá relácia nevysielala a nikto ju nepozeral, má pre mňa neskutočnú cenu.
Začali ste Jožom Rážom po jeho dlhej prestávke. Bolo to náročné?
- Na úvod mi povedal, pýtaj sa ma čo chceš, ale keď nebudem chcieť, neodpoviem. Tvrdil ešte, že jeho súkromie a rodina bolo 25 rokov tabu a že nejestvuje. Nakoniec prišiel s manželkou, svokrovcami a s celou famíliou. Zaplnili všetko ako na svadobnej hostine. Jožo reagoval perfektne.
Marika Gombitová bola ťažkým orieškom?
- V noci pred tým som bol u nej doma, v pretržalskom dvojizbovom bariérovom byte, kde sa z jednej izby nedá prejsť do druhej. Vyšla som odtiaľ asi tak o pol noci a ako prvé mi napadlo: Krčma! Idem sa opiť. Lebo niečo také silné človek naozaj veľmi ťažko strávi.
Báli ste sa, že nepríde, ako to zvykne robiť?
- Všetci ma tým strašili. Povedala som si: Dočerta, aj keď nepríde, stálo to za to. Celú noc som nezažmúrila oka a keď som sa snažila zaspať, tak sa mi s ňou snívalo. Napokon prišla, chytila ma za ruku a hovorí: Jarka, nepýtajte sa ma na to, o čom sme sa včera rozprávali. Vyľakalo ma to. Začala som najprv vtipne, spomienkami a potom som to riskla a išlo to. Keď začala rozprávať, mala som pocit, že keby spadol špendlík, počuť ho.
Akí sú hostia v celkovom ponímaní ?
- Špeciálne z hercov mám pocit, že sa nedokážu uvoľniť. A hrajú. To vždy vycítim. Víťazstvom je, keď sa ľudia ozaj otvoria. Väčšinou sa snažím, aby odzneli veci, ktoré neboli povedané nikdy pred tým. Každý život, ktorý som dosiaľ prešla, bol námetom na román s tými najneuveriteľnejšími zápletkami. Ľudia väčšinou vidia iba pozlátko a keď sa začne odhaľovať rub, nejde o nič príjemné. Napríklad rozprávanie herca Mira Nogu, ktorý je otcom postihnutého dieťaťa, o tom ako v pôrodnici hodili jeho synčeka do kontajnera a až potom zistili, že žije. Poškodili mu mozog. Chudík hovoril otvorene o svojich depresiách, keď uvažoval o samovražde a Michal Dočolomanský priznal psychiatriu. Silné veci. To ma na tejto práci najviac fascinuje.
Poviete si niekedy: Stop, ďalej nepokračujem?
- Väčšinou sa dopredu opýtam, či nemajú ľudia nejaký blok a nechcú o niečom hovoriť. Ale často sa stáva, že vyskúšam, či to pôjde. Novinárovi to nedá. A keď to nejde, nesnažím sa nikoho znásilňovať. Nie som agresívna. To nie je v mojej povahe. Nesnažím sa ísť za hranicu, spôsobovať nejaké nepríjemnosti, alebo ísť do absolútneho bulváru. Väčšinou je to dohoda či hosť príjme hru.
Kto bude v kresle najbližšie?
- Richard Müller.
Prezradíte niečo?
- Rok odmietal. Bude to zvláštne. Radšej nič dopredu nepoviem. Deň pred nakrúcaním mi tvrdil, že nepríde.
Plány do budúcnodsti ?
- Prežiť. Trochu som to prehnala v nasadení. Človeku sa darí a je žiadaný, potom chce zvládať všetko. Prejavilo sa to zdravotnými problémami, ktoré ma prenasledujú od konca minulého roka. Skôr by som si chcela vyliečiť telo aj dušu. Cítim, že je to už povážlivé a musím pribrzdiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
