leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy mjr. Ľuboš Novák. K nehode došlo 3. júna na Sliači, pričom okolnosti prípadu dlho mátali rady leteckých odborníkov. Pre rodinu a kolegov nebolo jednoduché vyrovnať sa s danou skutočnosťou, veď stratiť človeka s ktorým trávili takmer všetok čas urobí riadnu jazvu do duše.
Keď sa rozpráva o človeku, ktorý už medzi nami nie je, zvyčajne sa rozprávajú samé superlatívy. No podľa kolegov a ľudí čo Ľuboša poznali bol človekom, ktorý nevedel nič pokaziť. Či už sa to týkalo lietania, alebo zábavy. "Ba naopak, v čase, keď bola ponurá atmosféra, vedel ju jedným-dvoma slovami razom zmeniť. Veľmi nám chýba," spomínajú si na kamaráta kolegovia.
Aj keď ich udalosť šokovala, bolo nutné sa s ňou rýchlo vyrovnať. "Udrelo to na nás ako blesk z jasného neba, život však ide ďalej. Vytvorili sme novú zostavu, minulý rok v júli sme s ňou absolvovali vystúpenie v Anglicku a neskôr sme sa prezentovali aj na vystúpeniach na leteckých dňoch v rámci Slovenska. Činnosť skupiny bola obmedzená a ovplyvnená, ale nie ochromená. Samozrejme, že nikto zo skupiny - či by z nej odišiel nedajboh takýmto spôsobom, ale i z iných dôvodov, respektíve by cítil, že už má lietania dosť - by si neprial, aby Biele albatrosy s činnosťou skončili," vravia kamaráti a kolegovia Ľuboša Nováka, ktorí dodnes nemôžu uveriť, že už nie je medzi nimi.
"Človek je zo začiatku úplne zdrvený, potom je nešťastný, no postupne sa s danou skutočnosťou zmieruje. Po určitom čase nastane situácia, že si človek do lietadla predsa len sadne a trénuje prvky, ktoré vykonával aj predtým," zamýšľajú sa členovia akrobatickej skupiny, pričom dodávajú: "Keď je človek účastníkom dopravnej nehody a zabije sa mu pri nej kamarát, to ešte neznamená, že si už do auta nikdy nesadne. Samozrejme, veľkú úlohu zohráva psychika a aj v tomto prípade platí, že postupom času sa rany hoja. My sme taká partia psychicky 'otrlých' ľudí, takže toto obdobie netrvalo až tak veľmi dlho a môžeme povedať, že sme sa z toho dostali. Na kamaráta sme však nezabudli, ale keď sadneme do lietadla a zavrieme kabínu, tak sa musíme plne sústrediť na plnenie úlohy. Spomienky sú určené na čas medzi letmi."
Všetci čo Ľuboša poznali a mali ho radi určite vedia, že členovia Bielych albatrosov na mieste, kde tragicky zahynul inštalovali pamätník. "Je to hneď vedľa motorestu Tri duby a pre všetkých, ktorí by mu chceli vzdať hold za to, čo vykonal pre letectvo. Na mieste je aj identická časť jeho lietadla. Ide o smerovku zo stroja na ktorom nedokončil svoj posledný let. Aj keď to nie je presne mieto, kde ukončil svoju pozemskú púť, je situované neďaleko. Aj my sa tam chystáme, niekedy okolo ôsmeho júna si na tento tragický deň, ako aj Ľuboša spomenieme," plánujú vycestovať kolegovia s ktorými sa na miesto vyberia i manželka nebohého letca. "S manželkou Ľuboša udržiavame kontakt, tieto väzby sa nikdy nepretrhnú. Samozrejme, že najviac pomoci potrebovala tesne po nehode, prvých niekoľko mesiacov, neskôr už nebola odkázaná na našu pomoc. V rámci časových možností kontakt udržiavame a kedykoľvek bude potrebovať pomoc, môže sa na nás obrátiť. On bol obrovský letecký fanúšik a jeho manželka bola touto atmosférou nasiaknutá."
Mjr. Ľuboš Novák začal lietať v roku 1983 v aeroklube Martin, kde lietal na vrtuľových lietadlách. Po skončení školy bol vybratý za učiteľa lietania u vtedajšieho leteckého školského pluku. Od roku 1984 cvičil študentov a pilotov terajšej Vojenskej leteckej akadémie. Rukami mu okrem desiatok našich študentov prešli aj mnohí zahraniční študenti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
