že myšlienka vytvorenia jednoduchého, neutrálneho jazyka prostredníctvom ktorého by sa ľudia bez problémov mohli dohovoriť je stále živá.
Dreto aj Esperanto doteraz ostáva významným komunikačným prostriedkom, ktorý využívajú tisíce ľudí na celom svete na nadväzovanie priateľských kontaktov, vo vede či kultúre. K esperantu preto tiež patrí známková tvorba. Známok s esperantským námetom je vydaných veľmi málo (niečo viac ako sto), preto aj s väčšou námahou sa zbierajú. Už v októbri v r. 1925 v bývalom Sovietskom zväze bola vydaná 1. séria známok s esperantskou tematikou. Bol to portrét venovaný vynálezcovi rádia ruskému inžinierovi A. S. Popovovi. Známky boli vydané v nominálnych hodnotách 7 a 14 kopejok a mali rozmery 24 x 30 mm. Vyšli v modrej a zelenej farbe v náklade 3 a 2 milióny kusov.
V roku 1926 - 1930 tiež v Sovietskom zväze boli vydané ďalšie známky, a až v roku 1935 pridala sa Brazília vydaním svojej známky. Postupne známky vydali ďalšie štáty - Bulharsko, Rakúsko, Juhoslávia, Maďarsko, Poľsko a iné.
Tiež v bývalom Československu prvá esperantská známka bola vydaná ale až v r. 1961 pri príležitosti celosvetovej výstavy poštových známok "Praga 1962".
Známka bola vydaná v nominálnej hodnote 2 korún, rozmerov 44 x 27 mm.
Napriek nízkemu počtu vydaných známok esperantská filatelia významnou mierou dokumentuje históriu a prítomnosť jedného z najpoužívanejších, medzinárodných, umelo vytvorených jazykov.
K 100. výročiu Esperanta tiež okrem iného bol vydaný katalóg esperantských známok z celého sveta, ktorý má za cieľ jediné. Uľahčiť zberateľom prácu týchto nevšedných a vzácnych známok.
Autor: Ján BOMBARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
