choroby v posledných rokoch menia. Donedávna sa duševné choroby rozdeľovali na endogénnne a exogénne. Do skupiny endogénnych sa zahrňovali ochorenia, o ktorých sa predpokladalo, že vznikajú na podklade vnútorných vlastností organizmu, predovšetkým dedičnej dispozície. K exogénnym psychickým ochoreniam patrili tie, ktoré vznikli na podklade nepriaznivého vonkajšieho vplyvu okolia. V modernej medicíne sa toto delenie stáva neudržateľným nielen preto, že nemožno určiť presnú hranicu medzi endogénnymi a exogénnymi príčinami, ale aj preto, že podrobnejším výskumom sa zistila účasť vonkajších faktorov i pri ochoreniach endogénnych.

Mnohí autori zdôrazňujú akútne a chronické infekcie, alebo chronické poškodenia niektorými škodlivinami, ako alkohol, nikotín a rozličné drogy. Trvalým pôsobením na centrálny nervový systém oslabujú hlavne mozgovú kôru, ktorá je potom náchylnejšia reagovať chorobne i na slabšie vonkajšie nepriaznivé podnety. Podobný vplyv majú i takzvané mikrotraumy, malé opakované úrazy hlavy. Pochopiteľne, nemožno vylúčiť dedičné dispozičné vplyvy. Dôležitú úlohu pri vzniku niektorých duševných chorôb má poškodenie zárodku počas vnútromaternicového života. Spôsobujú ho rozličné infekčné choroby a intoxikácie matky, ako rubeola, alkoholizmus, niekedy i poškodenie vplyvom liekov, ktoré matka počas ťarchavosti užívala vo väčšej miere. Dôležitý je aj psychický a duševný stav matky počas gravidity. Ďalšou príčinou poškodenia centrálneho nervového systému býva pôrod. Nezriedkavá je takzvaná pôrodná asfyxia (dusenie) dieťaťa. To všetko môže viesť k väčšiemu, alebo menšiemu poškodeniu mozgu, ale aj k charakterovým úchylkám, k rôznym stupňom slabomyseľnosti a k iným duševným chorobám.

Na vzniku a vývoji duševnej choroby sa môžu zúčastniť i psychické záťaže, akútne i chronické tým, že u disponovaných osôb provokujú prepuknutie duševnej choroby, alebo tým, že takzvanými psychogénnymi mechanizmami priamo vyvolávajú abnormálne reakcie i chorobné psychické procesy. Pritom sú osobitne významné niektoré obdobia: detský vek, puberta, obdobie ťarchavosti a dojčenia, klimaktérium. Netreba hádam zdôrazňovať, že aj somatický stav organizmu má pre duševné zdravie určitý, hoci nie vždy podstatný význam. Pri niektorých somatických ochoreniach vznikajú somatické duševné abnormality, neurózy a somatogénne psychózy.

Vyše 50 percent ambulantných pacientov obvodného lekára sú neurotici a 98 percent pacientov v ambulantnej psychiatrickej praxi trpí neurózami. U nás je teda výskyt neuróz vysoký. Nad touto otázkou sa treba vážne pozastaviť, hľadať a odstraňovať príčiny, ktoré vyvolávajú neurotické ochorenia. Neurózy sú funkčnými ochoreniami nervového systému, ktorých príčinou nie sú organické zmeny v nervovom tkanive. Tým nechcem povedať, že tam nijaké zmeny nie sú. Sú však veľmi jemné, dynamické a premenlivé a čo je dôležité, sú reverzibilné- zvratné. To má veľký význam pre úpravu porušených funkcií.

Podstatou neurózy je porucha vyššej nervovej činnosti. Môže nastať vďaka rozličným vonkajším vplyvom a treba medzi ne rátať najmä spoločenské vplyvy. Vnútorným činiteľom ovplyvňujúcim vznik neurózy je aktuálny stav organizmu. Zdravý organizmus reaguje komplexne a primerane na všetky podnety vonkajšieho a vnútorného prostredia. Pri poruche vyššej nervovej činnosti reaguje organizmus nekomplexne a neprimerane na situáciu, neprispôsobuje sa adekvátne vplyvom prostredia a vzniká neuróza. Nastáva teda porucha schopnosti adaptácie buď vplyvom silných, nepríjemných a takzvaných psychotraumatických zážitkov z vonkajšieho prostredia (smrť manžela, dieťaťa a podobne), alebo pri chronickom vyčerpaní (dlhotrvajúce pracovné zaťaženie, mnoho funkcií), pri oslabení organizmu a tým nepriamo i vyššej nervovej činnosti chorobami, intoxikáciami, operáciami a podobne.

Duševné zdravie jednotlivca je takmer vždy späté s duševným zdravím ľudí, ktorí ho obklopujú, so vzťahmi, ktoré existujú medzi ním a spoločnosťou. Preto pracovné prostredie s veľmi zložitou problematikou, s častými reorganizáciami, nebývalými možnosťami uplatnenia, ale i zvýšenými nárokmi na prácu v "riadnej šichte" i mimo nej, osobnými konfliktmi medzi nárokmi spoločnosti a schopnosťami jednotlivca, utvára dosť možností na vznik neuróz. Manželstvo, rodina s celou stupnicou citových, hospodárskych, sexuálnych a iných vzťahov, sú ďalšou oblasťou, ktorá môže byť zdrojom konfliktov a viesť k neuróze. MUDr. Jana Grešková, zástupca primára psychiatrického oddelenia, NsP Rožňava