"Hospodár" Schuster pri zveľaďovaní mesta na milióny nehľadel, jeho prezidentskú stoličku zdobí dvojmiliardová sekera v Košiciac

Košice - Prezident Rudolf Schuster je hrdý na to, čo pre Košice urobil. Košickým radným, ktorí nastúpili do funkcií v drese jeho SOP, dnes odkazuje,

aby pri riešení dvojmiliardového dlhu, ktorý im zanechal, "našli cestu a veci riešili, lebo on nebude nikomu hovoriť, čo má robiť." Prezident zdôraznil, že on sa na svojich predchodcov nevyhováral a bratislavským novinárom popísal, aká bola situácia v Košiciach v čase, keď v roku 1994 nastupoval na post primátora.

"Nebolo tam svetlo, ľudia sa báli výjsť na ulicu, mesto nebolo rekonštruované. A to sme si mali povedať, že keď nie sú peniaze, nič neurobíme?," opýtal sa náš "dvojmiliardový" pán prezident.

Verejné osvetlenie Košíc je v katastrofálnom stave

Rudolf Schuster sa pravdepodobne už dlho neprechádzal večernými Košicami, inak by vedel, že mesto ani mestské časti z dôvodu obrovskej zadĺženosti a nedostatku peňazí nedokážu zaplatiť náklady na dobre fungujúce osvetlenie.

Vedenie radnice vidí jediné riešenie situácie verejného osvetlenia (VO), ktoré je dávno po dobe životnosti, vo vypísaní verejnej súťaže. Námestník primátora Boris Farkašovský členov mestskej rady ubezpečil, že o niekoľko mesiacov bude mať mesto silného zahraničného alebo domáceho investora, ktorý dá "svetlo" v meste do poriadku a v prvých rokoch bude schopný Košice aj zaúverovať.

Ako nedávno pre Korzár povedal riaditeľ mestskej spoločnosti Veros, ktorá má na starosti VO, mesto by potrebovalo aspoň 80 miliónov korún ako štartovací kapitál, aby sa podarilo nakúpiť moderné svietidlá a znížiť tak vysokú energetickú náročnosť VO. Do verejného osvetlenia sa okrem centra v posledných rokoch vôbec neinvestovalo.

MEDZITITUL: AKO RÁSTLI DLHY

"Keď po mne nastupoval do funkcie primátor Rudolf Schuster, mesto nebolo vôbec zadĺžené. Dlh predstavoval len 30 miliónov korún, väčšia časť boli zdedené záväzky mestských podnikov Kovoslužba a Reštaurácii," hovorí exprimátor Rudolf Bauer.

"Už za môjho dvojročného pôsobenia na radnici (do funkcie nastúpil v roku 1992 po doplňujúcich voľbách po odvolaní primátora Kopnického-pozn.red.) sa robilo na príprave rekonštrukcie Hlavnej ulice, ktorá by bola v prípade môjho zvolenia prebehla taktiež, veď išlo o celoslovenský trend - zveľadiť šedivé centrá slovenských miest. Rozdiel je však v tom, že sa dala urobiť podstatne lacnejším spôsobom. Stavebné akcie za primátorovania R. Schustera boli veľmi predražené, čo je vidieť na dokončení rekonštrukcie Kováčskej ulice."

Ako R. Bauer ďalej vysvetlil, rekonštrukciu Kováčskej zrealizovala mestská časť Staré mesto, ktorá preberala od mesta plán na 35-miliónovú investíciu.

"Staromešťanom sa ulicu podarilo urobiť za 7 miliónov korún. Priorita zrekonštruovať centrum mesta bola správna, ale nie za také obrovské peniaze," dodal Bauer.

Exprimátor tvrdí, že tma v Košiciach nebola, začínalo sa pracovať na mnohých projektoch, no za necelé dva roky sa zázraky urobiť nedali.

"Zriadili sme Mestskú políciu, na ktorú boli od občanov pozitívne ohlasy, začali sa cítiť bezpečnejšie. Nemyslím, že sa ľudia báli chodiť po meste, ani, že by chodili s baterkami v rukách."

MEDZITITUL: Poslanci KDH za Schusterove rozpočty nehlasovali

Hneď od začiatku, keď sa Rudolf Schuster pustil do presviedčania poslaneckých klubov, aby podporili schodkové rozpočty a odsúhlasili branie krátkodobých úverov, či dokonca zmeniek krytých lukratívnym mestským majetkom s vysokými úrokovými sadzbami, KDH a DS upozorňovali, že "tadiaľ vedie cesta do pekla."

"Štyri roky sme za rozpočty predkladané Rudolfom Schusterom a riaditeľom magistrátu Gabrielom Fischerom z toho dôvodu nehlasovali. Dlhy hrozivo narastali a mesto prestalo byť schopné platiť ich. Keďže primátor mal ambície stať sa prezidentom, skutočná situácia mestských financií sa tajila. Dnešné vyjadrenia prezidenta Schustera sú jeho osobným, veľmi skresleným, pohľadom. Práve on je najviac zodpovedný za terajšie zadĺženie mesta, ktoré budú Košičania nútení splácať ďalších 15 rokov."

To, že mali pravdu, keď sa snažili primátora Schustera i poslancov z SDĽ, DU a HZDS presvedčiť, aby do štatútu mesta schválili paragraf, ktorý by nedovoľoval brať väčšie úvery ako je 25 percent z príjmov mesta, dnes otvorene priznáva vtedajšia Schusterova pravá ruka Gabriel Fischer. Exriaditeľ magistrátu prišiel do zastupiteľstva po voľbách 1998 ako poslanec v tričku SOP, ktoré medzičasom vymenil za Ruskovu Alianciu nového občana.

Bol to práve Gabriel Fischer, dnešný šéf finančnej komisie, ktorý Korzáru povedal, že "ak vláda neodkúpi mestské lesy za jednu miliardu, Košice čaká najťažší rok od vojny." Myslel nielen na zložité rokovania s takmer dvoma desiatkami slovenských a zahraničných bánk, ale aj na nejasné financovanie prechádzajúcich kompetencií zo štátu na mesto. Hoci G. Fischer nekandiduje vo voľbách do VÚC, prezident Schuster novinárom v Bratislave povedal: "Považujem to za účelové vyhlásenie v čase predvolebnej kampane do VUC."

MEDZITITUL: Schuster - hospodár a jeho potemkinovské dediny

Slovensko má šťastie, že Rudolf Schuster nemal ambíciu stať sa po parlamentných voľbách, v ktorých mu Markíza, Macareny, stometrové štrúdle a bezpochyby i zvláštna charizma otca mesta nahnali len smiešnych 8 percent, napríklad ministrom hospodárstva.

Keď odchádzal na vysnívaný "hrad" do Prešporka, zostali po ňom v Košiciach potemkinovské dediny, obrovské dlhy, chátrajúce mestské podniky a pravdaže nádherná Hlavná ulica so spievajúcou fontánou, talianskou dlažbou, zvonkohrou, ako aj spomienky na Ducha mesta v jeho podaní, či bitky o zlaté prstene v makovej štrúdli. Hlavná bola síce dokončená, ale s množstvom nedorobkov, za stovky miliónov korún (presný účet nikto nepredložil). Uličku remesiel na Hrnčiarskej síce rozšafne začal oživovať, ale na dokončenie projektu chýbali dobrodruhovia, ktorí by mestu dali ďalšie úvery.

Kováčsku, Orliu a Zvonársku si vzal pod patronát starosta Süli, ktorý ju dokončil aj bez každodenných efektných kontrolných dní. Mäsiarsku dokončovalo mesto za pomoci sponzorov. Dominikánske námestie nebolo skolaudované, hoci ho pred voľbami slávnostne odovzdával občanom a ešte dlho sme čakali, kým sme si tam mohli konečne kúpiť zeleninu vďaka mestskej časti Staré mesto. Mních, ktorý na námestí sedel počas Schusterových obľúbených strihačiek červených stúh, bol len sádrový model a na druhý deň zmizol v ateliéri.

Archeologické múzeum pred Vedeckou knižnicou, o ktoré sa mali dnes trhať turisti s možnosťou posedenia v útulnej krčmičke, skončilo uzatvorené, zamokrené. Aj napriek 65 preinvestovaným miliónom korún, ktoré by pomohli verejnému osvetleniu v celom meste, dnes čaká na bohatého strýčka investora, ktorý odstráni závady a sprevádzkuje kaviareň.

Keď v meste zasnežilo, Schuster najprv povolal tanky, neskôr už zvyšoval dotácie z mestskej pokladne pre súkromnú firmu Ekothermal, ktoré v posledných rokoch jeho primátorovania dosahovali astronomických 160 miliónov korún ročne za zimnú údržbu a čistotu v meste. Ekothermal stroskotal práve na svojom "krstnom otcovi", ktorý ho urobil strategickým partnerom mesta, keď podpísal pre mesto zjavne nevýhodný dodatok k zmluvám. Na jeho základe nie mesto, ale firma určovali, aký objem prác urobia. Podľa toho vyzerali aj účty. Tie však R. Schuster, resp. mesto od apríla 1998 prestalo platiť a dlh narástol do astronomických výšok až na 200 miliónov korún. Tak by sme mohli pokračovať...

MEDZITITUL: AKO RÁSTLI DLHY, AKO SA NEPLATILO ZA PRÁCE

V roku 1997 malo mesto 545,61 milióna korún z prijatých úverov, čo predstavoval až 30,1 percenta jeho príjmov, v roku 1998 to už bolo 816,076 milióna Sk, t.j.47,8 percenta príjmov. Napriek tomu, že sa nové vedenie mesta, ktoré sa však kriticky nevyrovnalo so svojimi predchodcami, snažilo a obmedzilo čerpanie nových úverov, nedosiahlo radikálny pokles úverov. Keďže za primátorovania Schustera si mesto požičalo krátkodobé úvery v amerických dolároch a nemeckých markách, kurzové vplyvy zvýšili hodnotu čerpaných úverov. Na zvyšovaní úverov sa podpísala aj vysoká úroková miera v dôsledku neprimeranej štruktúry úverov a sankčných úrokov uplatňovaných bankou z dôvodu nesplácania krátkodobých úverov. Významný vplyv na nárast zadĺženosti mesta mal aj nárast ostatných záväzkov, ktoré vznikli neuhrádzaním dodávateľských faktúr v čase ich splatnosti z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie mesta.

V roku 1997 mesto dlhovalo takmer 700 miliónov korún dodávateľom stavebných prác a za zimnú údržbu plus čistotu, v roku 1999, keď Schuster odchádzal na hrad, to už bolo 800,8 milióna korún nevyplatených faktúr.

Dnešný dlh mesta Košice sa pohybuje vo výške niečo málo pod dvoma miliardami korún, a to nehovoríme o desiatkach lukratívnych nehnuteľností a pozemkov, o ktoré mesto prišlo uplatnením záložných práv, či odpredajom v tiesni za podhodnotené ceny, aby malo aspoň na výplaty vlastných zamestnancov.

Či si to chce, alebo nechce Rudolf Schuster pripustiť, Košice aj vďaka jeho megalomanským ambíciám možno naozaj čaká najťažší rok od vojny.

KOMU A KOĽKO MESTO DLHUJE

Krátkodobé úvery v zahraničných bankách

Česká sporiteľňa, a.s.Praha - 185,302 milióna Sk

Dresdner bank Luxemburg - 237,633 milióna Sk

Credit Suisse First Boston - 337,066 milióna Sk

Úvery v slovenských bankách a spoločnostiach

VÚB - 156,152 milióna Sk

IRB-4,8 milióna Sk

Devín banka-52,625 milióna Sk

Komerční banka, a.s.Bratislava - 9,75 milióna Sk

Slovenská kreditná banka -26,25 milióna Sk