zvuky.
V austrálskych horských lesoch žijú lyrochvosty. Podobajú sa bažantom, iba samčekovia majú dlhý lýrovito zakrivený chvost. Lyrochvosty verne reprodukujú spev iných vtákov, aj zvuky, vydávané zvieratami, napr. brechot psov alebo mechanické zvuky motorových píl, automobilových motorov a pod.
V južnej časti USA je rozšírený drozdec mnohohlasý. Je to nenápadný bielosivý vtáčik. Vyznačuje sa zvedavosťou aj schopnosťou napodobňovať rozličné zvuky, od hlasov iných vtákov až po zvuky spôsobované ľudskou činnosťou, ako vŕzganie nenamastených závesov dverí, vyzváňanie telefónu či domového zvončeka, klaksón áut atď. Tieto zvuky imituje tak verne, že často ich ľudia považujú za pravé.
Z našej vtáčej fauny majú nadanie povedať aspoň niekoľko slov krkavcovité vtáky a škorec. Obzvlášť kavka je učenlivá a ľahko sa dá skrotiť. V porovnaní s jej krákajúcimi príbuznými má celkom príjemný normálny hlas, ozýva sa "kav kav" alebo vysokým "kiou". Hravo si zapamätá aj kratšie vety. V minulých dobách, keď ľudia nemíňali svoj čas vysedávaním pri televízii, počítačoch a prechádzkami po hypermarketoch, občas zvykli vyberať mladé kavky z hniezd a chovať ich pre zábavu. Zdomácnelá kavka obyčajne voľne lietala okolo domu svojho pána a hniezdila v jeho blízkosti. Sám som v minulosti choval takúto domácu kavku, ktorá ma sprevádzala pri hrách a potulkách.
Povedať niekoľko slov zvládne i krkavec. V bojnickej zoo kedysi chovali krotkého krkavca, ktorý pri vchode vítal návštevníkov na počudovanie jemným hlasom pozdravom "ahoj!".
Do minulého storočia niektorí ľudia chovali v domácnostiach škorce. Podrezávali im jazyk v mylnej predstave, že potom bude vták lepšie hovoriť. Exotické vtáky dnes celkom vytlačili škorce ako klietkové chovance, avšak o osobách nadmerne výrečných naďalej vravíme, že majú podrezaný jazyk.
Vôbec najlepším imitátorom zvukov je nepochybne škorec posvätný, známejší pod menom beo. Verne napodobňuje hlasy rôznych zvierat, aj mechanické zvuky, ktoré počul. Ľudské hlasy imituje presne takým sfarbením, tónom a rytmom ako hovorí napodobňovaný človek. Hravo si zapamätá celé vety na prvé počutie, na rozdiel od papagájov, ktoré sa musia učiť dlhým opakovaním. Ani najchýrnejší "hovoriaci" papagáj žako sa mu zďaleka nevyrovná.
Beo je rozšírený v Oriente, vytvára viacero rás. Je to pekný lesklý čierny vták, charakteristický žltými lalokmi holej kože na hlave a oranžovým zobákom. Neustále je čulý a neposedný. Správa sa priateľsky k zvieratám aj k človeku. Zdržuje sa prevažne v korunách ovocných stromov, odkiaľ zostupuje len zo zvedavosti. V stromových dutinách zhotovuje neporiadne hniezdo z rôzneho materiálu, podobne ako náš druh škorca. Živí sa plodmi stromov a hmyzom. V Indii ho často chovajú v koši zavesenom nad dverami a kŕmia banánmi a mangom. Domorodci ho bežne ponúkajú na trhoch. Dováža sa ako klietkový vták aj do Európy. V našej krajine sa jeho chov zatiaľ neujal, hoci nie je vôbec náročný. Beo vyžaduje len väčšiu klietku alebo voliéru a nádobu s vodou, v ktorej sa rád kúpe a namáča potravu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
