Sme.sk | Korzár | Spravodajstvo | Plukovník Marián Dzurilla sa radí sa k neposedným ľuďom

Plukovník Marián Dzurilla sa radí sa k neposedným ľuďom

Prešov - Meno Dzurilla je na Slovensku známe a slávne. Pri jeho spomenutí sa každému odrastenejšiemu hokejovému fanúšikovi vybaví postava už nebohého brankára Slovana Bratislava Vladimíra Dzurillu. Nositeľom tohto mena je aj veliteľ 3. Leteckej základne v Prešove plk. Ing. Marián Dzurilla. "Som rád, že je tomu tak a je pravda, že naše korene sa niekde stretávajú. Sú v okolí Levoče, kde žili jeho a moji predkovia," povedal nám M. Dzurilla, ktorý k sláve tohto mena takisto prispel. Nedávno od vrcholného manažmentu ozbrojených síl SR prebral ocenenie za Vojenský čin roka 2001, za to že zachránil životy troch pilotov pri havárii vrtuľníka.

Pokiaľ živlom Vladimíra Dzurillu bol hokej, tak u Mariána Dzurillu je to letectvo, ktorému sa upísal od žiackych čias. V roku 1970 nastúpil na Vojenskú strednú školu leteckú v Prešove, ktorú absolvoval ako letecký mechanik v odbornosti draky - motory. Pozemnej obsluhe leteckej techniky sa však nevenoval, pretože ako mladý človek mal zálusk na lietanie. V tvrdej konkurencii sa mu podarilo dostať na pilotnú dôstojnícku školu v Košiciach, na ktorej pokračoval ako učiteľ lietania. Odtiaľ sa dostal do opravárenského podniku, kde 10 rokov robil zalietavacieho pilota. Zalietaval vojenské prúdové lietadla po oprave po celej bývalej republike.

"V tej dobe som si zalietal do sýtosti," vyznal sa Dzurilla.

Prvým lietadlom, na ktorom lietal, bolo L - 29 Delfín. Lietal na ňom 19 rokov. Súbežne s tým 7 rokov lietal na L - 39 Albatros, skúsil si aj lietanie na nadzvukovej stíhačke MiG - 21 a v zápisníku letov má záznam o letoch na MiG - 29. "Je to nádherné lietadlo s úžasnými letovými vlastnosťami. Lietať na ňom je pre každého pilota zážitok. Vnímať rýchlosť, pohyb, zmenu polohy vo vzduchu na tomto stroji je nezabudnuteľné. Zmena výšky od nulovej hodnoty do 10 kilometrov sa odohráva v sekundových dimenziách. V niektorých momentoch som toto lietadlo prirovnával k rakete. Podľa môjho poznatku je to žiletka, ktorá reže vzduch," nadchýnal sa M. Dzurilla.

Žiaľ, možnosť lietať na ňom už nemá, pretože pred 9 rokmi prešiel na vrtuľníky. Hoci lietanie na prúdových lietadlách bolo pre M. Dzurillu celým životom, podmienky v slovenskom vojenskom letectve ho donútili k tomuto kroku. Prechod na pilotovanie vrtuľníkov veru nebol ľahký. Aj laikovi, ktorý má aké - také vedomosti o lietaní, je jasné, že ich pilotovanie je úplne odlišné od pilotovania lietadiel - aj ruky, aj nohy pri pilotovaní vrtuľníka pracujú diametrálne iným spôsobom, než pri pilotovaní lietadla. "Zložitosť lietania na vrtuľníkoch je aj v tom, že podľa výskumov je 10 - násobne nebezpečnejšie a zložitejšie ako na prúdových lietadlách, čo môžem potvrdiť aj ja. Po prvých letoch na vrtuľníku som si myslel, že to nezvládnem," zaspomínal si M. Dzurilla.

Havária na vrtuľníku sa mu ešte nepritrafila, ale haváriu pri lietaní už zažil. Stalo sa to v roku 1980 pri lete na L - 29 Delfín, kedy doňho za letu vrazil kolega. "Po pristatí lietadlo môjho kolegu dali na zrušenie, pretože oprava by bola nákladnejšia ako nové. Viete si predstaviť, ako sme vyzerali. Keď sme pristali, tak sme počuli aj muchy lietať, tak bolo ticho. Po zrážke vo vzduchu reakcie boli rôzne. Aj ja, aj kolega sme sa rozhodovali medzi katapultážou a ďalším letom," opäť prežíval Dzurilla najhoršie chvíle svojho života.

Nepríjemné chvíle zažil aj pri široko medializovanom prelete trojice vrtuľníkov z jeho základne nad prešovským štadiónom počas slávnostného podujatia HZDS. "Tú kauzu nespravili príslušníci leteckej základne. My sme takýchto akcií v rámci Slovenska a armády vykonali viac. Bohužiaľ, bolo to tak spropagované, ako bolo. Ja sa na mojich ľudí a na našu prácu dívam ako profesionál," mienil M. Dzurilla a pripomenul, že v júli sa chystajú na medzinárodný letecký deň do Bratislavy, kde uskutočnia prelety v trojiciach všetkých typov vrtuľníkov, aké na základni majú.

Vypätie z velenia leteckej základne a lietania na vrtuľníkoch si M. Dzurilla kompenzuje v osobnom živote záľubou vo včelárstve a poľovníctve. Má aj niekoľko poľovníckych trofejí. "Ale nie takých výrazných, aby boli medailové. Príroda je pre mňa skôr zdrojom oddychu, než zdrojom trofejí," vyhlásil M. Dzurilla, ktorý sa radí k neposedným ľuďom, keďže po práci nemá vo zvyku zasadnúť k televízoru alebo oddať sa leňošeniu. V Prešove má rodinný dom, pri ňom záhradu a tam je práce stále dosť.

sobota 6. 4. 2002 | Jaroslav SUŠKO
© 2002 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA