vpredu!" zakričal do telefónu a od tej chvíle pre 2300 pasažierov na "nepotopiteľnom" Titanicu začali plynúť dve hodiny a štyridsať minút strachu a hrôzy. Toľko času im zostávalo do okamihu, keď vtedajší najluxusnejší zaoceánsky parník sveta, ktorý sa plavil zo Southamptonu do New Yorku, klesol asi 150 km od Newfoundlandu pod ľadové vody severného Atlantiku a zapísal sa do histórie najtragickejších nešťastí v dejinách osobnej námornej dopravy.

Loď spoločnosti White Star Line s trupom dlhým 255 metrov bola členená na štrnásť vodu neprepúšťajúcich komôr a mala dvojité dno. Bola vraj najbezpečnejšia na svete. Ľadovec jej však spôsobil vyše deväťdesiat metrov dlhú trhlinu, pretrhol prvých päť komôr a voda začala prúdiť cez priehradku do šiestej, potom do siedmej a napokon aj do štrnástej komory. Pre 1513 cestujúcich nebolo záchrany, pretože Titanic mal len šestnásť záchranných člnov a v nich 1250 miest pre pasažierov. Okrem toho - hoci narazil do ľadovca už o 23.40 h, až päť minút po polnoci vydal 62-ročný skúsený kapitán Edward Smith príkaz na prípravu záchranných člnov. Zatiaľ čo námorníci z nich strhávali krycie plachty, lodná kapela hrala ragtime. Tí, ktorí tragédiu prežili, neskôr tvrdili, že aj keď sa už Titanic nakláňal, vyhrávali muzikanti veselý šláger Autumn (Jeseň).

Počas nakláňania sa lode vyťukával spojovateľ na rádiovej stanici John Phillips tradičné námorné volanie COD (Come quick, danger! Príďte rýchlo, nebezpečie!), ale pretože v tom čase práve začala platiť medzinárodná zmluva so zavedením signálu SOS, rozhodol sa ho tiež použiť. Prvý raz v dejinách a vysielal ho aj potom, čo o druhej hodine dostal príkaz, aby loď opustil.

Záchranné člny so 705 trasúcimi sa cestujúcimi sa plavili po mori až do svitania, keď sa k nim priblížila loď Carpathia a vzala ich na palubu. Väčšina z tých, ktorí prežili, cestovala v prvej alebo druhej triede. Tí aj dostali pri nástupe do záchranných člnov prednosť a zachránili sa aj všetky ich deti. Z detí cestujúcich v najlacnejšej triede sa zachránila len tretina.

Medzi obeťami bolo niekoľko prominentov. Zahynul americký milionár Benjamin Guggenheim, ďalší milionár Isadore Strauss, kapitán lode Edward Smith, jej konštruktér Thomas Andrews, plukovník John Jacob Astor s manželkou, ktorí sa vracali domov zo svadobnej cesty i slávny novinár William Stead.

Prvá aj posledná plavba "nepotopiteľného" Titanicu sa skončila pred deväťdesiatimi rokmi pod ľadovými vodami severného Atlantiku na začiatku nového dňa 15. apríla 1912 o 2.20 h. Za straty súvisiace s Titanicom zaplatila Lloydova poisťovňa v Londýne sumu, ktorá zodpovedala asi 58 mil. vtedajších nemeckých mariek.