neskoršie vyvrcholilo prenasledovanie príslušníkov tejto národnosti. Museli opustiť svoje sídla na Hlavnej ulici a vysťahovať sa do domov v okrajových častiach mesta a 25. marca 1942 z Prešova odišiel prvý transport Židov, ktorí skončili v koncentračnom tábore v Osvienčime. Keďže si v týchto dňoch pripomíname holokaust, pripomeňme si vznik antisemitizmu.
Usídľovanie starých Židov za hranicami svojej pôvodnej vlasti sa začala po okupácii Palestíny Peržanmi a Rimanmi. Stalo sa to v období čakania na nového Mesiáša a formovania kresťanstva, ako náboženstva, ktoré sa odštiepilo od judaizmu.
Židia sa sporadicky na začiatku nášho letopočtu, po povstaní proti Rimanom začali objavovať v Európe. Nezachovali sa prvé poznatky o ich príchode, ale v 6. storočí sa už začali objavovať prvé protižidovské zákony v germánskych krajinách. Podľa nich boli Židia postupne zbavovaní práv, aby sa takto mohla uvoľňovať cesta pre antisemitizmus. Na našom území bol zaznamenaný ich príchod v časoch Veľkej Moravy. Od samého začiatku sa im vyčítalo, že ukrižovali Krista.
Hneď po príchode Židov na naše územie zaznamenali ich vysokú inteligenciu, ktorou prevyšovali ostatné obyvateľstvo Uhorska. Stali sa z nich schopní lekári, obchodníci, lekárnici a odborníci v peňažníctve. Keď sa vyskytoval prípad úmrtia vysokopostavenej osoby, ktorú ošetroval židovský lekár, tento bol označovaný za vraha a tým sa formovala voči nemu nenávisť. Antisemitizmus sa začal prejavovať v skupinách obyvateľstva, u ktorého bol hlavným dôvodom nenávisti ukrižovanie Spasiteľa a ich šikovnosť. Účelne to vedela využiť predovšetkým cirkev.
Už v stredoveku sa vo Francúzsku začali šíriť prvé vykonštruované povesti o rituálnych vraždách, vraj sú súčasťou ich kultu. Medzi ľuďmi sa začalo povrávať, že Židia vraždia kresťanské deti a hanobia hostie. Začali ich upodozrievať a obviňovať z rozširovania nebezpečných chorôb a z mnohých iných neopodstatnených zločinov. Vyvražďovali ich aj preto, že nedali pokrstiť svoje deti. Zásadovo si udržiavali svoje judaistické presvedčenie.
Brutálne ponižovanie Židov sa dialo pod pláštikom náboženstva za pápeža Inocenta IV. Vtedy bol vyhlásený hon na Židov, ako na bosorky. To vzbudilo ešte väčšiu nenávisť k inej kultúre a inému náboženstvu. Obviňovali ich, že príčinili morovú epidémiu, na ktorú vtedy v Európe zomrela až jedna tretina obyvateľov. Bol to nátlak na Židov a mnohí mu nedokázali odolať, preto konvertovali na kresťanstvo. Obviňovali ich aj z toho, že otravovali studne.
Okrem prenasledovania im zakazovali nosiť zbrane a vykonávať slobodné povolania takže začali potom hľadať cesty na svoje uplatnenie. Našli ho práve v obchodovaní a v peňažníctve. Svojimi peniazmi dokázali neraz poskytnúť pomoc šľachticom, mešťanom, sedliakom a dokonca aj kráľovi. Aj to sa stalo pre nich veľmi nebezpečné. Šľachta a mešťania sa potom snažili zbavovať svojich veriteľov - Židov Vymýšľali na nich rituálne vraždy, kde často na čele súdu a obžaloby stál sám dlžník. Z mnohých Židov sa takto stávali žobráci a tuláci a mnohí boli odkázaní vydať sa na zločinecké chodníčky. Aj to bol dôvod na prenasledovanie Židov.
Zmierenie protižidovských opatrení nastalo počas reformačných a stavovských sprisahaní. Až neskoršie pri procese rekatolizácie na začiatku 18. a potom aj 19. storočia sa obnovilo ťaženie proti Židom. Z prenasledovania Židov v Šariši je dobre známy orkucanský proces z roku 1764 - 1765, ktorý nakoniec musel zastaviť až cisársky dvor a panovníčka Mária Terézia. Uvoľnenie napätia medzi kresťanmi a Židmi nastalo po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v r. 1781.
Tolerantní k Židom boli arpádovskí králi, až do nástupu na trón Ondreja II. Vtedy v Uhorsku museli Židia nosiť odev odlišný od ostatného obyvateľstva. Zhovievaví k nim neboli ani králi z rodu Anjou a ešte horšie sa k nim správali Habsburgovci. Dokonca po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 ich z krajiny vyháňali. Tolerantná k Židom nebola ani cisárovná Mária Terézia. Nastal hon na Židov, ktorí si hľadali ochranu u vidieckej šľachty. Zemanom poskytovali vzácne služby. Spravovali im obchody, pálenice, liehovary, krčmy a obchody. Až po nástupe na trón cisára Jozefa II. a vydaní Tolerančného patentu sa pomery v krajine voči Židom zmenili. Nastalo ich zrovnoprávnenie, aj keď ani potom to nemali na ružiach ustlané.
Najväčší rozkvet židovstva na našom území bol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Na svet prichádzali ďalšie oparenia, ktoré dovoľovali Židom sa viacej uplatňovať v spoločnosti. Oni to účelne vedeli využiť na všetkých úsekoch spoločenského života. Budovali si svoj synagógy, cintoríny, školy a kultúrne zariadenia. Osudným sa stal nástup Hitlera a fašizmu v Nemecku a niektorých iných štátoch. Potom prišlo ich vyhladzovanie a likvidácia v koncentračných táboroch. Je smutné konštatovanie, že z takmer 5 tisíc Židov v Prešove v roku 1942 sa teraz v meste hlási k tejto národnosti už len sedem ľudí. Podobná situácia je aj v susednom Sabinove a ďalších lokalitách, kde Židia mali početné zastúpenie medzi obyvateľstvom, že sa znehodnotili za posledné roky mnohé kultúrne pamiatky, ktoré vytvorili Židia na našom území, toho sme sami svedkami. Škoda!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
