Jaskyňa Aksamitka dokladuje najstaršie známe osídlenie Zamaguria

Okrem populárneho prielomu Dunajca ponúka Pieninský národný park množstvo ďalších zaujímavých prírodných objektov, medzi ktorými majú dôležité postavenie aj Haligovské skaly.

Národná prírodná rezervácia Haligovské skaly bola vyhlásená v roku 1967 na ploche 80,80 ha. Impozantné vápencové bradlo so sivými skalnými stenami a vežami vystupuje viac ako 300 metrov nad potok Lipník. Povrchové krasové formy sú nevýrazné, avšak o to zaujímavejší je podzemný kras.

Najznámejšia je národná prírodná pamiatka jaskyňa Aksamitka ležiaca vo výške 753 metrov nad morom je s dĺžkou 330 m najdlhšia v celom bradlovom pásme. V minulosti sa nazývala Mlečna džura.

Jej súčasný názov sa viaže k udalostiam, ktoré sa odohrali v polovici 15. storočia, keď sa na jar roku 1433 pri Dunajci neďaleko Czorsztyna začali zhromažďovať husitské vojská, aby z opevneného tábora podnikli bojové výpady do okolia. Zamagurie priamo vstúpilo do dve desaťročia trvajúceho konfliktu o uvoľnený uhorský trón po kráľovi Albertovi Habsburskom. Záujmy vdovy - kráľovnej Alžbety a jej syna Ladislava Pohrobka hájili žoldnieri bývalého husitu Jana Jiskru z Brandýsa, ktorým prischlo pomenovanie bratríci. Potom, čo kráľovskú korunu získal Ladislav Pohrobok, sa pobyt bratríkov v krajine zdal byť zbytočný.

Časť vojska sa však pod velením Petra Aksamita kráľovskému rozhodnutiu vzoprela a odmietla zo Spiša odísť. Peter Aksamit získal podporu viacerých feudálov, privlastnil si niektoré hrady a vybudoval viac opevnených táborov. Jeden z nich v roku 1458 vyrástol v Haligovciach pod Haligovskými skalami.

Legendárny bratrícky veliteľ Peter Aksamit vzoprel poslušnosť Janovi Jiskrovi a so svojimi vojakmi sa pustil do lúpenia a rabovania po Spiši i susedných stoliciach. Podľa povesti sa na sklonku života rozhodol kajať zo svojich hriechov. Sadol si do jaskyne v Haligovských skalách a začal plakať. Každá slza z Aksamitovho oka sa premenila na kvapeľ. Odvtedy má táto jaskyňa kvapľovú výzdobu i meno Aksamitka.

Jaskyňa Aksamitka síce nevyniká kvapľovou výzdobou, je však významná výskytom vzácneho druhu netopiera - lietavca sťahovavého. Preslávila sa najmä cennými pamiatkami po osídlení ľuďmi zo staršej doby kamennej. Nález rozlomeného hrotu zo sobieho parohu je dosiaľ najstarším dôkazom o osídlení Zamaguria. V roku 1874 to bol prvý hodnoverne preukázaný paleolitický nález v Uhorsku. Už v 18. storočí ľudia vynášali z jaskyne kosti neznámych zvierat, z ktorých vraj profesor Juraj Bohuš z kežmarského lýcea poskladal kostru pravekého tvora.

Pre obavy z narušenia okolia jaskyne je prístupový turistický chodník k jaskyni zrušený. Zaujímavým povrchovým tvarom je Zbojnícka brána, priestranný otvor vo vápencovej skale. Aj záver výletu je krajinársky zaujímavý. Turistický chodník zostupuje do obce Veľký Lipník a naďalej ponúka široké výhľady do okolia.

BEDEKER

Prístup: Modro značkovaná turistická trasa začína v Lesnici (492 m). Na jej hornom konci odbočuje z asfaltovej cesty vpravo. Základná trasa uprednostňuje zeleno značkovaný chodník vystupujúci na hrebeň Haligovských skál (840 m n. m.). Na hrebeni sa základná trasa napája na červeno značkovaný chodník (3/4 h), ktorý vedie do cieľa výletu v Červenom Kláštore. Ešte predtým však máme pod vrcholom Plašnej (889 m, 1 h) možnosť zhora spoznať bizarnosť a impozantnú výšku vápencových stien kolmo sa zvažujúcich do doliny Lipníka. Jaskyňa Aksamitka ukrytá vo vnútri Červenej skaly je pre verejnosť neprístupná. Z Plašnej je nádherný panoramatický výhľad na Spišskú Maguru, Tatry a Malé Pieniny. Záverečnou bodkou za zaujímavým výletom je úchvatný pohľad zo sedla nad Cerlou (600 m, 1 a 3/4 h) na druhý meander v Prielome Dunajca. Serpentíny chodníka nás zo sedla privedú do Červeného Kláštora (465 m, 2 a 1/4 h), kde si v prípade dostatku času môžeme pozrieť expozície múzea.

Zaujíamvosti okolia: splav Dunajca na pltiach, Prielom Dunajca, vrcholy v Poľsku - Tri Koruny, Sokolica (hraničný priechod pre peších je v prielome Dunajca pri Lesnici), hrebeň Malých Pienin s Vysokými skalkami (1 050 m), hrebeň Spišskej Magury, Jarabinský prielom, Litmanová.

otázka:

V ktorom storočí žil bratrícky veliteľ Peter Aksamit?