Sága rodu Steinerovcov v ŠK Slávia Prešov - II.

Sportnet|16. nov 2002 o 00:00

Kúpa vynikajúcich prešovských futbalistov v roku 1948 bola pre košickú ŠK Jednota Košice veľkým pozitívom, lebo práve tento rok bol pre košické

mužstvo "labuťou piesňou repatriantov", z ktorých i keď ich bolo v Košiciach 11 na začiatku prílevu, po januári 1949 z nich nezostal ani jeden. V košickom mužstve, ktoré po tomto dátume dostalo nové meno, a to Dynamo ČSD Košice, sa Ďoďo Steiner dlho nezdržal, pretože po skončení vysokoškolského štúdia v Bratislave viedla jeho cesta do Prahy na základnú vojenskú službu. A to priamo do vojenského prvoligového oddielu Tankista Praha spolu so svojím spoluhráčom už z dorasteneckých čias Gejzom Šimanským. Ako vynikajúci futbalista a zodpovedný človek po získaní dôvery vedenia oddielu sa stal aj hrajúcim trénerom. Tam začala vlastne aj jeho trénerská kariéra, ktorú si veľmi obľúbil a tak po skončení aktívnej činnosti v ŠK Bratislava a neskôr vo VSS Košice sa stal aj trénerom na východe Slovenska a to v Košiciach a Prešove. Pamätal však pri tejto činnosti na zadné dvierka, keď si na Obchodnej akadémii v Prešove zaistil stále miesto profesora a pôsobil až do odchodu do dôchodku na tejto škole.

Byť trénerom v období rokov 1950 až 1960 bolo "rizikovým podujatím" tak pri jeho vykonávaní na ihrisku, ako aj z finančnej stránky. Uvediem aspoň príklad z Košíc, kde nebolo peňazí a dobrú trénerskú prácu robil doslova zadarmo a po jej skončení, asi rok po účinkovaní v Košiciach, mu dlžné peniaze doniesol Imrich Skalina, košický funkcionár, ktoré od neho preberal so slzami v očiach. No horšie to bolo v rodnom meste, kde mu život trénera sťažovali práve odchovanci prešovskej Slávie, aby roztrpčenú kapitolou trénerstva uzavrel a venoval sa svoje profesii profesora na OA v Prešove. Dnes žije v Prešove, v Solivare - Šváboch a súc postihnutý veľmi ťažkou chorobou, je doslova "väzňom vo svojom byte" - odkázaný na barly. Slogan "športom za trvalú invaliditu" sa aj v jeho prípade naplnil. Žiaľ, táto osobnosť upadla do úplného zabudnutia. V histórii prešovského futbalu však zostane navždy a jeho meno musí byť v nej zapísané "zlatými písmenami" aj napriek nežičlivosti prešovských futbalistov "funkcionárov", ktorí slávny prešovský futbal doniesli až na pokraj hrobu.

Ladislav Mato Steiner (1928), takisto Ing. ekonómie podobne ako jeho bratia bol od žiackych rokov odchovanec ŠK Slávia Prešov. Tento mladý futbalista po skončení účinkovania v doraste zažil štádium najväčšieho úpadku prešovského futbalu v rokoch 1945 - 1950, kedy vidiac situáciu a pri štúdiu v Bratislave prestúpil do mužstva Slovana a tam sa stal ligovým hráčom. Bol ako jeho bratia futbalovým talentom a preto sa v tomto celku uchytil a bol platným hráčom. Do Prešova sa už nikdy nevrátil, nebol členom mužstva, ktoré sa konečne v roku 1950 dostalo do najvyššej futbalovej súťaže, pretože sa stal Bratislavčanom. Tragédiou tohoto futbalistu bol jeho štart v jednom priateľskom zápase, ktorý bratislavskí futbalisti odohrali vo Viedni. Po návrate domov, ako bomba vyšla správa, že pri príležitosti zápasu vo Viedni niektorí hráči menom Ing. Viktor Tegelnof, Ing. Ladislav Steiner, Michal Benedikovič a Beňa sa zaplietli do " protištátnej činnosti" a boli uväznení. ŠTB sa podaril ťah, kedy im podhodili list, ktorý doniesli do Bratislavy a tento list bol podkladom pre ich odsúdenie všetkých na odňatie slobody na 4 roky. Miesto kopania do futbalovej lopty, všetkých umiestnili ako "kopáčov", ale v uránových baniach v Jachymove a svoje kopacie odsúdenie si tam v plnej výške ukončili. Mimo Michala Benedikoviča, ktorý ešte žije a od ktorého som sa dozvedel otrasné okolnosti, sú už ostatní traja nebohí a medzi nimi aj náš Prešovčan.

Končiac kapitolu o tejto prešovskej futbalovej rodine som si istý, že na týchto "futbalových fanatikov" sa v histórii prešovského futbalu nikdy nezabudne.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Sága rodu Steinerovcov v ŠK Slávia Prešov - II.