roľníkov proti feudálnej moci od sedliackeho povstania Juraja Dóžu v roku 1514.

Peter Časár a narodil v Maďarsku okolo roku 1600, podľa niektorých údajov pochádzal z poddanskej roľníckej rodiny. Niekde sa spomína, že bol zeman. Kruto bol popravený rozštvrtením tela 4. marca 1632 v Košiciach. Od roku 1625 - až do roku 1627 bol členom Betlenovej armády a v roku 1629 sa stal dedinským richtárom. Na konci svojej životnej cesty sa stal vodcom roľníckeho povstania, ktoré vypuklo v severovýchodnom Maďarsku a na východnom Slovensku v Zemplíne, Turni, Above, Šariši, Spiši a na Gemeri.

Vtedajšími stavovskými povstaniami bolo rozvrátené hospodárstvo Uhorska a devastovaná jeho kultúra. Remeselná výroba a obchod veľmi upadli. Platením vysokých daní sa vyčerpali občania a mestské pokladnice. Veľký rozklad nastal v mestách pod vplyvom prílivu šľachty, ktorá sa tam začala húfne sťahovať a ktorá chcela využívať pre seba výsady šľachty. Na vidieku sa podstatne zhoršilo postavenie poddaných roľníkov a želiarov. Dlhotrvajúcimi stavovskými povstaniami bola väčšina dedín uvedených stolíc úplne vydrancovaná. Veľa poddanských usadlostí ostalo opustených a tí, ktorí tam zostali, museli znášať ťarchu aj za nich. Neznesiteľný stav viedol mnohých poddaných k vzburám a povstaniam. Už v roku 1631 povstali poddaní v Plavči v Šarišskej stolici, proti miestnemu zemepánovi. V tom istom roku sa poddaní spomínaných stolíc pridali k povstaniu Petra Časára. K začatiu povstania prispelo niekoľko okolností. Boli to neúrodné roky 1628 a 1629 a predovšetkým lúpežné akcie cisárskych vojsk, po likvidácii Betlenovho stavovského povstania.

Povstanie vypuklo v Abovskej stolici. V okolitých stoliciach krajinu začali spravovať sedliacki kapitáni a jedným z nich bol aj Peter Časár, ktorý bol nakoniec postavený do čela povstania (Roľnícke povstanie Petra Časára). Vystúpenie roľníkov bolo dobre organizované a spočiatku malo umiernený charakter, kde ťažiskom bolo vyjednávanie so štátnou mocou. Zúčastnili sa ho masy poddaných, takmer z celého východného Slovenska. Počítalo sa s účasťou aj drobného zemianstva a protihabsburgským postojom na čele s Jurajom Rákocim a jágerským tureckým pašom. Mnohí vodcovia a aj sám Peter Časár verili, že ich požiadavky vládna moc splní. Zákerne pozvali vo februári roku 1632 do Košíc vodcu Petra Časára, kde mal predložiť hornouhorskému hlavnému kapitánovi Mikulášovi Forgáčovi z Gymeša písomnú petíciu povstalcov zo zhromaždenia v Gönci. Tam Petra Časára dal nepredvídavo zatknúť, potom mučiť a kruto popraviť. Medzitým mnohých povstalcov zabili a uväznili na výstrahu ostatným roľníkom. Po tejto udalosti povstanie nadobudlo charakter otvoreného protifeudálneho boja, za zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia roľníkov. Na potlačení povstania sa podieľala šľachta na čele s Jurajom Rákocim.

Tretieho apríla na zhromaždení hornouhorský kapitán vydal vyhlásenie s podmienkami (bolo ich deväť) na udržanie poriadku a mieru v krajine. Podmienky smerovali ku kapitánom a generálom, zemanom a poddaným roľníkom. Ostatným zapojeným roľníkom do povstania bola udelená milosť a prepustení boli aj väzni.

Poddaní roľníci sa ani po tomto povstaní nedočkali zlepšenia svojho postavenia. V ďalšom odpore voči šľachte pokračovali a zapojili sa do ďalších stavovských, reformačných a protireformačných povstaní, ktoré prinášalo 17. a 18. storočie, ale najmä do povstania v roku 1831.

Čitateľom Korzára som chcel priblížiť históriu a pripomenúť menej známu osobnosť našej dávnejšej minulosti. Pre dnešnú generáciu sa zachovalo pomenovanie: "ti časár", čo v žargóne znamená hrdina, frajer, alebo nejaká významná udalosť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.