Rudolf Pavlovič aj napriek pokročilému veku stále verný futbalu

Sportnet|16. júl 2003 o 00:00

Habura - Na futbalovom turnaji internacionálov sa zišli viacerí hráči, ktorí v minulých rokoch obliekali prvoligové dresy. Nechýbal medzi nimi ani

populárny prešovský hráč Rudolf Pavlovič, ktorý bude mať v októbri 75 rokov. Aj napriek pokročilému veku pravidelne navštevuje futbalové zápasy a nie sú to len prvoligové, ale rád chodí aj na zápasy nižších súťaží. Využili sme preto jeho prítomnosť v Habure a porozprávali sa s ním o jeho futbalovej ceste.

Aké boli teda vaše futbalové začiatky, pán Pavlovič?

"Futbal som začínal aktívne hrať v roku 1941 ako žiak v Slávii Prešov, ktorá bola neskôr premenovaná na Tatran. Potom som postupne prechádzal do vyšších vekových kategórii."

Podľa toho sa dá usúdiť, že ste hrali len v Prešove?

"Farbám tohto klubu som bol verný 24 rokov s výnimkou vojenskej základnej služby, kedy som hral za ODA Trenčín a na záver mojej futbalovej kariéry som jednu sezónu hral v Bardejove, kde som ako 38 ročný skončil s aktívnou činnosťou."

Vaše výkony vás predurčovali aj do reprezentácie, podarilo sa vám hrať v niektorom výbere?

"Reprezentoval som vtedajšie Československo ako dorastenec a neskôr som bol nominovaný aj do "B" mužstva, ale tesne pred sústredením som sa zranil, čo mi zabránilo ukázať, čo viem z futbalovej abecedy. Hral som tiež za výber Východoslovenského kraja, kde bola vtedy veľmi dobrá partia a dokázali sme poraziť aj silné domáce a zahraničné mužstvá."

S ktorými spoluhráčmi ste vytvorili silné mužstvo Prešova, ktoré patrilo medzi popredné mužstvá ligy?

"Boli to Kuchár, brat Ladislav, Semeši, bratia Karelovci, Kušnír, Šimanský, Bomba, bratia Šteinerovci, Mrlina, Večerka. Rál, Kozman, Petroš i ďalší, na ktorých si momentálne nemôžem spomenúť."

Za popredné umiestnenie v tabuľke ste iste hrali aj v niektorých pohároch. Nemáte na to nejakú spomienku?

"Takých zápasov som hral viac, ale najkrajšie spomienky mám na zápas UEFA, ktorý sme hrali s Bayernom Mníchov. Doma sme remizovali 1:1 a v Mníchove sme prehrali 3:2. Ja som strelil obidva naše góly. Zápasy boli veľmi vyrovnané a tak ako sme prehrali, sme mohli aj vyhrať, ale športové šťastie sa od nás odklonilo, pretože sme nedokázali zúžitkovať sľubné príležitosti. Veľmi nás to však netrápilo, pretože s Bayernom Mníchov, kde hralo vtedy osem reprezentantov, medzi ktorými nechýbal ani Beckenbauer sme hrali vyrovnanú partiu."

Počas futbalovej kariéry ste neuvažovali prestúpiť do iných klubov?

"Ponuky naozaj boli a raz to vyzeralo tak, že prestúpim do Žiliny. Nakoniec ma funkcionári Tatranu i spoluhráči presvedčili, aby som ostal. Vyhovel som ich prosbe a hlavným dôvodom bolo to, že som nechcel opustiť výbor ani kolektív, ktorý sa v Prešove vytvoril po futbalovej i spoločenskej stránke."

Do ktorých miest ste chodili hrávať futbal najradšej?

"Moja odpoveď je jednoznačná, do Prahy. Bez ohľadu či sme tu mali hrať so Spartou, Slaviou, Duklou alebo Bohemiansom. Vždy to boli výborní súperi, hralo sa pred peknou návštevou a slušne. A čo bolo podstatné, neodchádzali sme odtiaľ s prázdnymi rukami, ale častokrát sme si ligové body odvážali na východ."

Hovorilo sa o vás, že ste boli jedným z hráčov, ktorým tréner určoval zvláštne úlohy. Aké to boli?

"Tak to naozaj bolo. Ja som mal vždy za úlohu hrať osobku na najlepších protihráčov. Bolo to náročné, ale ja som bol behavým typom futbalistu a darilo sa mi aj po tejto stránke. Spomínam si, že sa mi to podarilo aj proti Kvašnákovi, ktorý vtedy prestúpil z VSS Košice do Sparty Praha."

Mohli by ste porovnať podmienky v kluboch, keď ste aktívne hrali s terajšími?

"Medzi nimi sú obrovské rozdiely. Moji rovesníci boli zamestnaní a futbal im bol len koníčkom. Ja som počas svojej hráčskej kariéry pracoval v Pozemných stavbách Prešov. Boli sme proste amatéri. Pre úplnosť uvediem, že za vyhraný zápas sme dostávali 180 korún a za remízu 90 korún. Keď náš výkon nezodpovedal predstavám funkcionárov klubu a trénera, tak nám ich ešte krátili. Dnes je to celkom ináč. Hráči sú profesionáli, majú pekné zárobky, ale ich výkony na ihrisku tomu nezodpovedajú. Stručne by sa to dalo povedať asi tak, že my sme naháňali loptu, oni peniaze."

Vieme o tom, že máte dvoch synov. Hrajú futbal?

"Nikdy som im nebránil, aby kráčali v mojich šľapajach, ale pritom som im prízvukoval, aby mysleli aj na štúdium. Som veľmi rád, že ma poslúchli. Starší syn Marián skončil vysokú školu a primerané vzdelanie má aj mladší syn Rudolf. Popri štúdiu hrali tiež futbal za Duklu Prešov, Bardejov i rezervu I. FC Košice. Hoci nedosiahli mojej úrovne, som s nimi veľmi spokojný."

Na záver aktuálna otázka týkajúca sa východoslovenského futbalu. Čo by ste k tomu povedali?

"Zdá sa to neuveriteľné, ale v prvej lige nemáme ani jedno mužstvo. Boli však obdobia, keď Košice a Prešov bojovali o čelo tabuľky a aj Humenné dokázalo potrápiť nejedného súpera. Nič sa však nedá robiť, treba sa na nový ročník dôkladne pripraviť a urobiť všetko preto, aby sme o rok mali v prvej lige svojho zástupcu."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Rudolf Pavlovič aj napriek pokročilému veku stále verný futbalu