Čo hovorí psychológ

Ľudia sa vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich zaužívanými postojmi a činnosťami a preto napr. alkoholik nepríde na protialkoholickú prednášku. Pri ovplyvňovaní postojov treba zväčša narušiť celý zafixovaný systém postojov. Aj preto prednášky majú podstatne nižšiu účinnosť a ich význam je najmä v oblasti nových informácií.

Dôležitá je osobnosť toho, kto informáciu prináša, kto chce postoje ovplyvniť. Prestíž tzv. komunikátora zvyšuje prestíž informácií a postojov, ktoré prináša, čo je dávno známe z politickej praxe.

Najväčšie úspechy pri ovplyvňovaní postojov sa dosahujú u ľudí, ktorí ešte nemajú extrémne stanoviská a ktorí sú preto prístupní argumentácii. Účinná je metóda získať si ťažiskových jedincov, ktorí majú v skupine vysokú dôveru a ovplyvňujú postoje ostatných. Cez nich sa dá dosiahnuť prelom v postojoch celej skupiny. Tok informácií podľa poznatkov sociálnej psychológie nejde z centra priamo k jedincom, ale k tzv. skupinovým interpretátorom informácií. Je to ako pri futbale, kde pred i po zápasoch pozorujeme skupiny fanúšikov a medzi nimi rozhodujúcich tvorcov názoru, čo tréner urobil zle, koho mal dať do zostavy, kde sú príčiny úspechov či neúspechov. Ostatní fanúšikovia počúvajú a informácie ďalej vo svojom prostredí rozširujú ako svoje.

Na základe získaných skúseností o zmene postojov, možno uviesť, že:

1. Postoje, ktoré vznikajú v hĺbke osobnosti, možno zmeniť len veľmi ťažko. Skupinové postoje sa však za určitých okolností dajú zmeniť a ovplyvniť.

2. Celkove je málo účelné pokúšať sa o zmenu postojov individuálnych členov skupiny. Skupinu treba brať ako celok, lebo postoje sú funkciou skupiny, ako aj situácií, v ktorých sa skupina nachádza.

3. Taktiež je zväčša neefektívne pokúšať sa zmeniť postoje prednášaním a len logickými argumentáciami, pretože okrem poznávacej zložky majú rovnako významnú zložku citovú a tendenciu konať.

4. Hocijaký postoj zmeniť na hocijaký iný nie je zväčša možné. Dá sa dosiahnuť taká zmena, pri ktorej postoje veľmi vzdialené od skutočnosti sa menia na postoje, ktoré sú realite bližšie.

5. Čím je o situácii menej faktických informácií, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa postoje budú opierať o city a tým budú vzdialenejšie od skutočnosti.

6. Ak niektorí členovia skupiny nepríjmu postoje svojej skupiny, môže to mať napr. túto príčinu:

a) sú inteligentnejší ako ostatní, alebo majú informácie o faktoch, ktoré sú v rozpore s postojmi skupiny

b) sú neurotickí a nie sú schopní prispôsobovať sa ostatným

Postoje sú síce subjektívnym javom, ale svojimi dôsledkami majú objektívny dosah a preto je treba s nimi počítať najmä v oblasti spoločenského života.