málokto. Dokázal to však v Galérii u sediaceho anjela, kde minulý týždeň otvorili jeho prvú samostatnú výstavu s názvom Z ničoho nič.
"Vlado robí veľa vecí akoby mimochodom, len tak, z ničoho nič. A zaujímavé je, že sú to veci dobré, kvalitné. Považujem ho za typ renesančného človeka, aký sa narodí len raz za dlhé roky. Má mimoriadny talent na viaceré veci. Výborne narába slovom, výborne maľuje, má dar rýchlo sa učiť jazyky, rád a ľahko rieši zložité hlavolamy. Čo si však nadovšetko na Vladovi vážim, je skromnosť, nesnaží sa nasilu prebiť širokými ramenami. To je v dnešných časoch mimoriadne vzácne," predstavila nový pohľad na populárneho textára Vlada Krausza galeristka Carmen Kováčová.
S výtvarnými múzami Vlado koketuje možno rovnako dlho ako s písaním textov alebo s muzikou. "Ja už si nepamätám, ako to vzniklo, maľoval som hádam odjakživa. Možno pred desiatimi rokmi som začal robiť reprodukcie starých majstrov, ale to len preto, aby som si vylepšil finančnú situáciu. Je totiž pravdou, že ľudia radšej minú za reprodukciu, ako za originál. Popri tom som si však stále maľoval svoje veci, to, čo sa mi páčilo," snaží sa rozpomenúť na prvé "rande s farbami" úspešný textár. Ako dodáva, aj vo výtvarnom umení sa cíti byť samoukom. Stredná škola umeleckého priemyslu v Košiciach mu veľa z výtvarného remesla do života nedala. "Tam som sa venoval aranžovaniu a výstavníctvu. Figurálnu kresbu sme síce mali, ale len dve hodiny do týždňa," tvrdí Vlado Krausz.
Keď sa ho pýtate, či sa cíti byť textárom alebo výtvarníkom, pokrčí plecami a povie: "Cítim sa byť človekom." Necíti veľký rozdiel medzi vyjadrovaním verbálnym a výtvarným. "Keď robím veľa textov, idem si oddýchnuť k obrazom a naopak. V oboch prejavoch je kus zo mňa a neskúmam, či som viac tým alebo tým. Kedysi som to striedal ešte aj s hudbou, tú už teraz nerobím," komentuje Vlado Krausz.
Výstava ponúka výber z Krauszovej tvorby z posledných dvoch rokov. "To som si tak maľoval, aby som mal v byte na stenách niečo, čo sa mi bude páčiť. Keď sa to bude páčiť aj iným, budem rád. Ale cielene určite nebudem chodiť po galériách a ponúkať sa na výstavy," dodáva.
Keď skončil s reprodukciami slávnych, maľoval na predaj kežmarské zátišia a tatranské impresie. Vystavený súbor je však z úplne iného súdka, šokuje smelou farebnosťou, silnou energiou výrazu, hravosťou a náznakmi magického realizmu. "Ja sa nad tým nejako nezamýšľam. Inšpirácia je všade, to môžem ísť z obchodu s nákupom a príde nápad, aký sa inokedy nezrodí. Nešpekulujem nad farbami, niekedy chcem mať napríklad obraz hnedý, ale nemám hnedú, idem na červenú a ladím to potom v červenom tóne. Ja nie som zástancom nejakých teórií, baví ma náhoda, to je dôležité," vyznáva sa Kežmarčan.
Vernisáž jeho prvej samostatnej výstavy si prišli pozrieť aj muzikanti z kapely Peha, s ktorými Vlado spolupracuje. Jeho obrazy, podobne ako texty sa im páčili. "On ich má doma za gaučom ešte hromadu. Veľa o nich nechce rozprávať, podobne ako o textoch. Keď sa ho pýtam Vlado, toto je skvelé, na to si ako prišiel? tak len pokrčí plecom, že len tak. Nemá rád dlhé diskusie okolo tvorby, ale čo urobí, sedí," konštatuje speváčka Katka Knechtová. Tá mu na vernisáži aj zaspievala.
"Ja nemám ambície byť uznávaným umelcom. Maľujem, ako mi štetec narástol a ak niečo chcem, tak to v prvom rade - byť dobrým človekom, to je všetko," uzavrel Kežmarčan, ktorého múzy štedro obdarili talentom. Výstava jeho obrazov z posledných dvoch rokov bude v Galérii u sediaceho anjela sprístupnená do 7. apríla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
