školskej dochádzke do školy sa začalo v Európe aj na našom území uvažovať od začiatku novoveku. Prvým hlásateľom povinnej školskej dochádzky bol J. A. Komenský. Táto sa dostala do popredia pozornosti v časoch osvietenstva. Podľa tereziánskych školských reforiem sa mala povinná školská dochádzka zaviesť v mestách aj na vidieku, ale pri reakčnej školskej politike v prvej polovoci 19. storočia sa realizovala veľmi pomaly. V Uhorsku ju uzákonili zákonom (1868) v rozsahu 6 rokov (od šiesteho do dvanásteho roku). Sociálny a národnostný útlak spôsobil, že na slovenských dedinách sa až do roku 1918 praktizovala veľmi často iba 3 - 4 ročná školská dochádzka v zimných mesiacoch. (Starí ľudia spomínajú, že v ich rodinách chodili do školy dve, tri alebo aj štyri zimy, lebo počas ostatných mesiacov deti pomáhali na gazdovstve). Podľa Malého školského zákona sa predĺžila na 8 rokov a ku koncu prvej ČSR sa v tomto rozsahu aj zrealizovala.
Pre zaujímavosť spomeňme aj zavedenie povinnej školskej telesnej výchov. Na území Slovenska bola ako povinný predmet zavedená na stredných školách v roku 1861, na ľudových a meštianskych školách v roku 1868, u dievčat až po prvej svetovej vojne, na stredných odborných školách a vysokých školách v roku 1938, najneskoršie na učňovských školách - v roku 1946.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
