Mazlov prezrádza, že nie je stabilný, pretože ho tvoria vrstvy hliny, piesku a ílu a jeho podmáčanie sa prejavuje väčšími, či menšími zosuvmi pôdy. Tieto problémy nie sú záležitosťou len posledných rokov.
Na vlastnej koži pocítili už mnohí chatári či obyvatelia domov dôsledky nevyspytateľného kopca. Za obeť živlu padli chatky aj domy, ktoré silu svahu neuniesli. Poslednú väčšiu katastrofu zažili v roku 1999, keď sa zviezol na niektorých miestach o desiatky metrov. Po jeho vyčíňaní zostali iba ruiny, krátery, trhliny a oči pre plač. Čo nespadlo, popraskalo. Zosuv zasiahol aj obývanú mestskú časť Vyšné Opátske, Šípkovú a Lieskovú ulicu. Najaktívnejší bol v miestach, kde hraničia katastrálne územia oboch mestských častí.
V čase posledného veľkého pohybu pôdy a spúšti bol vyhlásený mimoriadny stav. Boli ohrozené životy i majetok ľudí, ktorí tam bývali. Starostovia neboli sami schopní čeliť takej katastrofe, preto požiadali vtedajší Okresný úrad Košice IV. o pomoc.
"Mimoriadny stav trval od roku 1999. Keďže sme tento problém zdedili, oboznámili sme sa so všetkými skutočnosťami, ktoré viedli k vyhláseniu krízovej situácie. Pracovníci krízového štábu vykonali obhliadky územia spolu so zástupcami Obvodného úradu životného prostredia a zložiek CO. Dospeli k záveru, že pominuli dôvody mimoriadny stav udržiavať. Väčšie zosuvy odvtedy nenastali, preto bol tento týždeň zrušený. Štyri roky je dlhý čas, aby trval, keď ohrozenie nie je," uviedol pednosta Obvodného úradu Košice Ing. Peter Baník.
Rozhodnutie krízového štábu prenieslo úlohu monitoringu územia na samosprávu. Keby došlo k ďalším zosuvom, opäť by bol dôvod na vyhlásenie momoriadneho stavu. S investíciami do stabilizácie územia Pod Mazlovom sa v najbližšej budúcnosti nepočíta. Otázne je, či sa vôbec pod týmto kopcom malo niekedy niečo stavať. Pôvodné chaty sa prestavali v mnohých prípadoch na rodinné domy bez stavebného povolenia alebo jeho získania dodatočne.
"Existuje štúdia, ktorú vypracoval bývalý Geokonzult. Ak by sa mali robiť opatrenia na stabilizáciu kopca a odvodnenie, stálo by to stovky miliónov. Boli by to neefektívne vynaložené štátne prostriedky," dodal prednosta.
"Proces zosúvania nie je zastavený, postupuje niekedy viac, niekedy menej. Spolu so starostom z Krásnej sledujeme situáciu. Investovali sme do odstraňovania následkov pohromy, ale to nestačí. Svah je geologicky nestabilný a bez profesionálneho zásahu a peňazí si neporadíme. Na Furči to riešili horizontálnymi vrtmi na odvodnenie terénu. Uvažovalo sa, že sa budú robiť aj na tomto území. Ako sa zdá, na to sa peniaze nenájdu," zareagoval starosta Vyšného Opátskeho Miloš Beca.
Za jednu z príčin pohybu kopca sa považuje presakovanie vody z odkaliska popolčeka z teplárne. Geologický prieskum túto hypotézu nepotvrdil. Už dávno predtým bol totiž Mazlov nestabilný. Od posledného vyčíňania pred štyrmi rokmi je však pomerne pokojný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári