kráľovského domu do kapitánskeho paláca (dnešné & Slovenské technické múzeum). To preto, aby kráľovský dom mohli odovzdať Spoločnosti Ježišovej pre potreby budúcej univerzity. Keďže však bol primalý, bol zbúraný a v roku 1681 na jeho mieste radšej dokončili kostol. Spoločnosť Ježišova, alias jezuiti, však dostala od mesta aj okolité domy. Napríklad, ten hneď naľavo do kostola.
Vznik univerzity bol podmienený zložením 40 000 toliarov, čo sa podarilo jágerskému biskupovi Benediktovi Kisdymu. Ten vzápätí 26. februára 1657 vydal v Jasove zakladaciu listinu univerzity. V auguste 1660 cisár Leopold I. vydal zlatú bulu, ktorou potvrdil založenie univerzity v Košiciach a hneď ju aj zrovnoprávnil s ostatnými už existujúcimi v Európe. Košice sa tak stali sídlom najvýchodnejšej univerzity v Európe až do 18. storočia.
Štúdium, ktoré bolo v latinčine, prebiehalo na dvoch fakultách: 3-ročnej filozofickej a 4-ročnej teologickej. Neskôr pribudla aj právnická a lekárska. Univerzita mala vlastnú knižnicu a neskôr i tlačiareň. Jezuiti šéfovali univerzite, až kým ich nerozpustili (1773). Univerzita však pretrvala a prešla pod štát ako biskupská. Neskôr sa zmenila na kráľovskú akadémiu, a to už vlastne bola iba filiálkou budínskej univerzity.
Po reštitúcii patrí budova, v ktorej bola starobylá univerzita, premonštrátom, tak ako aj vedľajší kostol. Od roku 2000 v nej sídli aj generálny konzul Maďarskej republiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
