hlavou a nášnicou v uchu. Striedal školy a priateľky. Spoluzakladal populárnu českú kapelu Lucie spolu s Róbertom Kodymom a P.B.CH, v ktorej pôsobil do roku 1987. A hoci o sebe stále tvrdil, že je rebel a rocker, najpopulárnejším sa stal, keď ho do svojej stajne na prelome 80.-90-tych rokov získal Ladislav Štaidl. S popovými baladami dobyl rebríčky hitparád a srdcia mladých fanyniek v celom bývalom Československu. V tej dobe prežil krátky ľúbostný románik s Ivetou Bartošovou, s ktorou naspieval duet. Napriek ohromnej popularite bol Penk vnútorne nespokojný a Štaidlovi dal košom. Založil vlastnú kapelu Sing-Sing, s ktorou sa mu však preraziť nepodarilo. Hudbu skladal naďalej, napísal muziku k filmu Kanárska spojka a ako producent sa podieľal na albume Terezy Pergnerovej, hviezdy televízie Nova, ktorá sa preslávila škandálmi s drogami.

Blonďatý idol mladých dievčat, spôsobujúci doslova hystérie obdivu. Československá popová hviezda, ktorá naplno zažiarila na prelome 80- a 90-tych rokov svojimi baladami. Dnes je Michal Penk úplne iný. Prežil ťažké roky v zajatí drog a až v rozhovoroch s Bohom a pri čítaní biblie našiel silu vrátiť sa späť. V Košiciach nedávno zaspieval na krste nového cédečka Braňa Mojseja a zožal obrovský potlesk. Hlas ma totiž stále fantastický.

Spomenieš si, kedy si naposledy spieval košickému publiku?

"Bol som tu naposledy začiatkom deväťdesiatych rokov s vlastnou kapelou Sing-Sing. Najviac si z Košíc ale pamätám naše vystúpenie s kapelou Lucie, hoci to už bolo v čase, keď som od nich odišiel a oni už hrali s Davidom Kollerom. Bolo to v roku 1988 a pamätám si fantastickú atmosféru, ktorí nám Košičania vytvorili."

Ako po rokoch mimo šoubiznisu vnímaš záujem novinárov, ktorý tu dnes stoja na rozhovor s tebou doslova v rade?

"Vôbec mi to neprekáža, nepovažujem to za otravovanie. Som z vás všetkých veľmi šťastný."

Keď si bol na vrchole slávy ako dlhovlasý blonďák - idol mladých dievčat v celom vtedajšom Československu popularita ťa naopak otravovala...

"Vtedy to bola naozaj hrôza. Nemohol som výjsť na ulicu, aby sa okolo mňa nezhŕkli davy. Dievčatá kvôli mne utekali z domu, vrhali sa po mne, omdlievali. Chlapci a chlapi ma nenávideli. Bol som z tej hystérie úplne hotový. Naviac nikdy mi tá poloha sladkého romantického hrdinu nebola prirodzená, srdcom som bol rocker. Aj preto som so Štaidlovej stajne odišiel, chcel som robiť muziku po svojom. Chvíľu sa mi aj darilo, ale potom prišli drogy..."

Tie boli aj dôvodom, prečo si sa na celé roky vytratil z hudobnej scény. Ako vyzeral tvoj život?

"Od roku 1996 do roku 2001 som bol závislý na drogách. Od roku 1998 som s tým bojoval, absolvoval som tri liečenia. Našťastie, neprepadol som tvrdým drogám - bol som toxikomanom, nie narkomanom. Začalo to občasným hulením marihuany, neskôr pribudol pervitín, kokaín, až sa mi celý život vymkol z rúk. V liečebni som sa naučil veľa zásad, čo mám robiť, ak som sa rozhodol prestať s tým, ale stále sa mi to nedarilo. Skúšal som prestať x-krát, ale až v roku 2001 som bol úspešný. Odrazu som vydržal žiť bez drog týždeň, dva a dlhšie a dlhšie..."

Prečo až v roku 2001? Čo bolo impulzom?

"V roku 2000 som začal mať strašne ťažké psychické problémy, fakt hrozne ťažké, zápasil som s panickou depresiou. To sú fakt hrozné stavy, človek sa ľaká doslova všetkého. Ľudia potom väčšinou skončia v blázinci. Lekári ma už varovali, že buď s tým prestanem, alebo... Keď som prestal a mal chuť opäť to skúsiť, pripomínal som si tie strašné časy a potiaže. Keď som napríklad volával do blázinca, aby si po mňa prišli, kamarátov som prosil, aby mi pomohli. Nie že by som mal nejaké halucinácie, ale smrteľne som sa preľakol aj vtedy, keď niekto len pohol rukou. Kto to neprežil, nevie si to ani predstaviť."

Košičanom, ktorý prišli na krst cedéčka si povedal, aby sa opatrovali a nerobili voloviny. Ako by si vystríhal všetkých, ktorí s drogami koketujú na diskotékach a hovoria si, že ich majú pod kontrolou?

"Život s drogami je na začiatku celkom pekný, človek je pri tých stimulačných drogách ako v eufórii. Stále sa na niečo strašne teší, je plný energie, s každým sa rozpráva, zaujíma sa o tisícky vecí, všetko ho baví, je to pekné. Ale potom prídu tie psychické problémy, a to už je hrozné. A treba zdôrazniť, že neminú nikoho, na každého si počkajú, skôr alebo neskôr...Naviac pri tých stimulačných drogách je človek dlhú dobu v eufórii, lebo účinkujú dlhú dobu, no keď účinok skončí, človek je úplne hotový, strašne unavený, vyšťavený, nevládze absolútne nič, prichádzajú depresie. Vtedy si človek dá opäť drogu a dostáva sa do zdĺhavého kolotoču problémov. Väčšinou stratí zamestnanie, neskôr aj partnerku, všetko... Nikto sa už na vás nemôže spoľahnúť. Stretol som chlapca, ktorý mal len 15 rokov, niekoľkokrát si zafajčil marihuanu a raz v živote skúsil trip. Prestal komunikovať, dostal sa do autistického stavu, z ktorého sa vráti do normálu iba 5 percent ľudí. A to mal len 15 a nebol to žiadny toxikoman, mal len zopár skúseností. Takže preto hovorím pozor!"

Ako vyzerá také liečenie?

"Na liečebni je strašná tá potupa. Niektorí ľudia sú tam fajn, ale časť personálu má tendenciu sa k závislým ľuďom chovať hrozne. Napríklad tvrdím, že prestať s drogami je ľahšie ako prestať s cigaretami. V liečebni väčšina lekárov a sestričiek fajčila a pritom nás ponižovali a chovali sa strašne, akoby sme ani ľuďmi neboli. Naučil som sa tam, že najdôležitejšie je, aby sa človek vyhýbal prostrediu, v ktorom k drogám prišiel a prichádzal. Netreba sa hanbiť povedať kamarátom, ktorí v tom ďalej idú, že ty už s nimi nejdeš. Netreba im brať telefón. A treba skúsiť modlitby..."

Pomohli ti modlitby a viera?

"V ťažkých chvíľach, keď som trpel paranojou, som si začal čítať v biblii. Odrazu som zistil, že sa mi uľavilo, hoci predtým som taký pocit nepoznal. Cítil som akési oslobodenie, dokázal som sa opäť sústrediť, hoci predtým som nevydržal ani ležať na jednom mieste. Tak som to začal robiť pravidelne. Uveril som biblii a robím to dodnes. Hoci do kostola nechodím, modlím sa doma, viera už zostala definitívne zakorenená v mojom vnútri. Pomáhali mi aj najbližší, otec, mama, sestry. Chceli, aby som sa vrátil späť z druhého brehu. Otec mi vždy hovoril, že ma nenechá ležať na chodníku. Takže som chcel prestať aj kvôli nim, kvôli sebe a svojmu podlomenému zdraviu. Stávala sa zo mňa úplná troska."

Na čom teraz robíš, na čo sa tešíš?

"Teraz robím muziku k muzikálu, ktorý bude kombináciou rockovej a novej klasickej muziky. Bude sa volať Apokalypsa a o rok by sa malo začať skúšať. Doslova sa pri jeho písaní vyžívam, je to ťažká práca, zložitá muzika, ale mňa strašne baví. Mám už predstavu, kto by mal v ňom učinkovať. Mám ľudí, ktorí o to stoja a stoja za to, naozaj sú výborní. Ale dopredu to hovoriť nechcem, aby som nezakríkol. Zatiaľ mám napísanú ešte len časť, ale som na to hrdý, cítim, že je to dobré. Popritom je pre mňa ťažké napísať normálne pesničky na novú platňu, ale verím, že to zvládnem a do roka bude nové cedéčko na svete. Hlavne aby sa páčilo ľuďom. V novembri mám premiéru v pražskom divadle Brodway v muzikáli Traja muškatieri. Hudbu napísal Michal Dávid, libreto Fanánek Hagen a ja tam hrajem Aramisa. Je to malá úloha, ale zase je to skvelá rola na zviditeľnenie. Som jeden z troch mušketierov a môžem stáť na všetkých promo akciách vedľa Pala Haberu, Leška Semelky. Pre mňa je to cesta do časopisov a televízie. Nový obrovský impulz ako sa vrátiť do povedomia ľudí..."

A kedy bude na svete nová platňa?

"Balady Best of vyšli v roku 1999, ďalšie cedéčko vyšlo v roku 2002, volalo sa Michal Penk. Sú na ňom aj známe a medzi ľuďmi populárne balady, no druhú polovicu tvorí deväť pesničiek, ktoré neboli nikdy vydané a sú výborne otextované. Sú však veľmi smerované k viere. Preto som k nim neurobil žiadny videoklip. U nás je veriacich ľudí tak strašne málo, že pre vydavateľstvo Popron bolo strašne riskantné vraziť do toho peniaze. Tie pesničky sú také ťažké a smutné, že nebola šanca s nimi vystúpiť v televíznych programoch, pretože sa to jednoducho nehodilo. Teraz je skvelé, že s tými mušketiermi budeme točiť aj Silvestra na Nove a pre mňa je to šanca objaviť sa v telke po boku takých hviezd, ako sú Pepa Vojtek, Paľo Habera, Zuzana Norisová, či Petra Janu. V neposlednom rade je pre mňa dôležitý aj pravidelný prísun peňazí. Na nový rok budem robiť nový singel s klipom, na tom sme sa už dohodli s Popronom. Medzitým som robil na hudbe k filmu Chooking hazard."

Ako ťa po rokoch prijal český šoubiznis?

"Český šoubiznis ma prijal naspäť skvele, rádia ma podporili už koncom deväťdesiatych rokov, keď začali púšťať známe hity, napríklad Odpusťte nám, či O bláznech. Veľmi mi pomohli, veď sa s pesničiek, ktoré stále hrajú, stali vlastne evergreeny. Bossovia hudobného priemyslu ma tiež prijali báječne, dali mi druhú šancu a s muzikantami som mal vždy dobré vzťahy, takže žiadny problém nebol. Prežívam super obdobie."

Prezradíš niečo zo svojho súkromia?

"Mám priateľku Pavlínku, s ktorou som šťastný. Dohodli sme sa, že o súkromí hovoriť nebudem, ale nejaké základné informácie dať môžem. Sme spolu krátko, má 30 rokov, je to výborné dievča, stará sa v detskom domove o postihnuté deti. Preč sú časy, keď som striedal ženy ako na bežiacom páse. Preč sú časy, keď som bežne strávil noc so ženou, ktorú som ani nepoznal a už nikdy viac som sa neozval. Priateľka je strašne zlatá a ja dúfam, že nám to vydrží. O predošlú partnerku, s ktorou mám už 13-ročného syna Kryštofa som prišiel kvôli drogám. Dnes žijú obaja v Londýne a ja ľutujem ten stratený čas, ktorý som mohol so synom stráviť."

Publikum ťa takmer nespoznalo, čakalo dlhovlasého blonďáka a namiesto toho prišiel vystríhaný brunet...

"Ešte v lete som mal dlhé vlasy, ale čierne. Potom som sa ostrihal a povedal som si dosť - koniec dlhým vlasom. Urobil som to ešte pred muzikálom, aby si na moju novú podobu ľudia zvykli od začiatku. Je to tak pohodlné, cítim sa fajn a nemám chuť vyzerať ako rocker, naviac už sa ani takej muzike nevenujem."

Renáta NÉMETHOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.