zakladať štúrovci spolky striezlivosti (tiež pod názvom spolky miernosti). Boli to výchovno-vzdelávacie spolky, ktorých úlohou a poslaním bolo odpútať ľudí od pitia a propagovať škodlivosť alkoholu rôznymi formami. Prvý takýto spolok striezlivosti založil v roku 1840 v Bobrovci P. Árvay a po ňom ich organizoval na Orave B. Derian, v iných oblastiach nášho územia C. Zich, J. M. Hurban, Š. Závodník a iní. J. Francisci založil v r. 1845 prvý Spolok miernosti Jednoty mládeže slovenskej v Levoči. Organizátori a všetci, ktorí sa podujali na túto ťažkú osvetovú činnosť pochopili (predovšetkým Štúrovým pričinením), že protialkoholické hnutie na Slovensku je súčasťou protifeudálneho boja. Dosiahli to, že v roku 1846 malo celonárodný charakter. Vznikala proti alkoholizmu zameraná literatúra, napr. Chalupkova "Palenka otrova" (1843), Andraščíkov "Šenk palenčeni" (1845), na túto tému kázali kňazi - Hurban, Kuzmány, dobrovoľníci prednášali v nedeľných školách, nižniciach, v čitateľských, hospodárskych a iných spolkoch... Vysvetľovali spoločenské dôsledky pitia v súvislosti s úžerou najmä v najchudobnejších oblastiach Slovenska, kde bol alkoholizmus z biedy typickým javom. V roku 1847 sa vo Veselom pri Piešťanoch uskutočnil Prvý kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Š. Závodníka za predsedu tzv. Centrálneho spolku striezlivosti. Centrálneho preto, lebo podľa Hurbana bolo na Slovensku asi 500 spolkov. Na 1. kongrese sa rozhodli spolupracovať aj so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami a Š. Závodník vypracoval petíciu, ktorou požiadal krajinský snem o uzákonenie spolkov striezlivosti. Revolučný rok 1848 rozvoj spolkov na krátky čas prerušil a v päťdesiatych rokoch ich činnosť pokračovala, no neuzákonila sa. Vláda v nich videla panslavistické hnutie a preto spolky striezlivosti v roku 1874 zakázala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
