československej I. lige s mužstvom TŠS Trnava. Fanúšikovia z pútačov hltali dokonca aj pravdepodobné zostavy. Z hosťujúcej pútali napríklad mená Tibenský, Benedikovič, Marko, Bolček, Malatinský, domácu mali tvoriť títo hráči: Beller Zibrinyi, Marga Hučka, Pásztor, Nepko Greškovič, Kertész, Chmilnický, Klimek, Danko. Nakoniec, okrem Nepka v nej chýbal aj stredný útočník Chmilnický, ktorého nahradil Vysocký. Zhodou okolnosti bol to jeho jediný zápas v drese Jednoty, ale stál za to, lebo za stavu 3:3 strelil gól, ktorý priniesol Košičanom prvé ligové víťazstvo.
Bela, ako centra Chmilnického spoluhráči oslovovali, si na krst medzi elitou ešte týždeň musel počkať, hoci predtým nastúpil vo všetkých šiestich kvalifikačných stretnutiach o postup do najvyššej súťaže. Presadil sa v nich aj strelecky, veď na pôde najväčšieho súpera PTS Prešov sa gólom podpísal pod remízu 2:2, jeden dal aj vo víťaznom zápase 3:0 vo Svite, a dvoma sa proti tomuto mužstvu presadil vo víťaznom dueli 4:3 na domácom ihrisku. Prešovský rodák Vojtech Chmilnický sa narodil 31. marca 1920. Keď mal sedem rokov, rodina sa presťahovala do Košíc. To už bolo obdobie, v ktorom sa v metropole východu futbal hlásil čoraz viac k životu. Medzi kluby, v ktorých sa mlaď začala presadzovať, patril aj Törekvés. V ňom sa objavil a potom aj zakotvil šikovný útočník, ktorý však mal smolu v tom, že v čase futbalového dospievania športový život zasiahli smutné politické udalosti a samozrejme vojnové roky. Keď sa Košice dostali pod Maďarsko, v ročníku 1939/40 debutoval v seniorskom drese svojho materského klubu v severnej skupine I. triedy hneď v prvom stretnutí, v ktorom Törekvés zdolal Diósgyöri Mávag II 5:2 v zostave: Simara Leško, Klema, Juhász, Nagy, Szlivkár, Zárecký, Pollák, Chmilnický, Florek, Klimek. Tieto mená nespomíname náhodne, lebo po oslobodení niektorí z týchto hráčov hrali najvyššiu súťaž. V dostupných zostavách meno Chmilnického nikde nechýbalo, rovnako ako v ročníku 1940/41, keď mužstvo hralo v III. lige. Práve v jeseni v štyridsiatom sme zaznamenali prehru Törekvésu na trávniku Várpalánkai Turul 0:2. Pri čítaní správy z tohto stretnutia nás výsledok ani neprekvapil, pretože z novín sme sa dozvedeli, že Košičania nastúpili iba siedmi, lebo štyria hráči, medzi nimi i Chmilnický, cestovali autom, ktoré dostalo defekt, a tak do dejiska zápasu ani neprišli. Keďže 11. augusta 1941 pozície košického robotníckeho klubu v slovenčine z času na čas oslovovaného ako Snaha prevzali železničiari KVSC v známom zeleno-bielom vydaní, prakticky celá stará partia sa objavila pod novou strechou. Jej najväčšou výhodou bolo to, že na východ od hlavnej železničnej stanice mal od 11. septembra 1942 klub nový štadión na tie roky s modernou tribúnou. Hral v ňom aj Chmilnický, ktorý napríklad v závere jesene v 1942 nastúpil vo víťaznom zápase (2:0) proti celku Miskolci VSC v zostave: Pajtás Leško, Demeter, Hucska, Šimara, Nepko, Jurík, Pollák, Chmilnický, Fejes, Zádor. Po oslobodení, keď Jednota prevzala v Košiciach úlohu prvého reprezentanta mesta a všetky ostatné maďarské kluby v ňom zanikli, prišiel medzi starých známych pomôcť vybojovať najvyššiu súťaž. K túžobnému úspechu prispel mierou vrchovatou, ale na svoj krst medzi elitou musel čakať do 3. kola, v ktorom východniari pod taktovkou trénera Gézu Kalocsaya remizovali v Prahe so Žižkovom 2:2 v zostave: Beller Papp, Pásztor, Hučka, Zibrinyi, Kertész, Greškovič, Chmilnický, Fazekaš, Klimek, Daňko. Doma hral o týždeň neskôr proti Kladnu, ale nebol to radostný zápas, lebo hostia vyhrali 2:0. V nasledujúcom 5. kole Jednota remizovala v Pardubiciach 2:2 v zložení: Molnár Papp, Pásztor, Hučka, Zibrinyi, Kertész, Greškovič, Chmilnický, Fazekaš, Klimek, Danko. Potom však prišiel do Košíc Cebek Čančinov pôvodom z jednej autonómnych republík ZSSR funkcionári otvárali brány maďarským repatriantom... Väčšina z nich na čele s brankárom Klimčokom, Csisárom, Prošovským, Turekom a ďalšími nastupovala v základnej zostave, a keďže v kádri bolo až 24 hráčov, čo na toto obdobie bol nezvyčajne veľký počet, medzi tými, čo už nedostali ligovú šancu, sa ocitol aj Chmilnický. Keďže v Košiciach po zlúčení policajného klubu Sparta a ŠK Železničiari vznikol ŠKŽS čiže Športový klub Železničiari Sparta ktorého funkcionári netajili, že sa chcú presadiť silným futbalom, nuž čo nestačilo v Jednote, odchádzalo pod novú strechu. Jednak za kúpu i z vlastnej iniciatívy. Tak sa v novom prostredí objavili brankár Beller, Nepko, Greškovič, Fazekaš, Chmilnický. Preto ani neprekvapilo, že železničiari vyhrali v ročníku 1946/47 východoslovenskú oblastnú súťaž, známu aj ako krajinská, v ktorej mali za súperov ŠK
