píše o nej autor knihy historik prof. Dr. Ondrej R. Halaga CSc., Dr. h. c. Podrobne sa ňou zaoberá v súvislosti so "smrteľne ohrozenou metropolou" teda mestom Košice. Mnohých Košičanov zajíma, kde sa v skutočnosti bitka odohrala, pretože pri návšteve Rozhanoviec by sa radi na bývalé bojové pole pozreli. O mieste bitky píše prof. Halaga a z textu vyberáme:
Na svitaní v piatok 15. júna 1312 usilovali sa kňazi rytierskeho rádu johanitov za poľnej bohoslužby dvíhať bojovú morálku kráľa a jeho vojsk. Velitelia vojsk oligarchov, Demetrius a Aba Pekný (z hlohoveckej vetvy), využili výhodu pozície a prví dali povel k zbrani. Nepriateľ sa náhle rútil po svahoch Košickej hory proti kráľovmu táboru v údolí. Žeby sa kráľovo vojsko bolo dalo spočiatku na ústup ku Kráľovciam a nepriateľ za ním a až potom sa nenápadne obrátilo a rozvinula sa bitka medzi oboma tábormi, je iba domnienka; možná, ale nedoložená prameňom. Vieme, že k "rozhanovskému poľu" sa vtedy mohla počítať i celá Raškova zem od Olšian po Budimír (dnes Hrašovík a Beniakovce). Kronikár najbližší dobe udáva, že táto od čias Tatárov najkrvavejšia bitka sa rozvinula na svahu Košickej hory. Na svahu sú práve len katastre Hrašovíka a Beniakoviec, niekdajšej Raškovej zeme, nie pritoryská časť chotáru vlastných Rozhanoviec. To znamená, že kráľ sa nedal zahnať, že sa za boja držal svahu, východného pomedzia Košíc (Hrašovík), chrániac si prístupovú cestu do mesta od východu popri košických majeroch (dnes Košická Nová Ves). Primerane takejto polohe bitevného poľa pôvodne listiny a kroniky takmer dôsledne uvádzajú bitku ako "pri Košiciach", občas ju bližšie lokalizujúc "vedľa Torysy blízko Košíc". alebo "na rozhanovskom poli vedľa Torysy blízko Košíc". Nepočetné výnimky, ktoré uvádzajú "bitku pri Rozhanovciach", mohli vznikať aj tým, že pisári vypustili zo zvratu in campo de Ruzgun" prvú zložku, nechápajúc, že podstatne upresňuje lokalizáciu. Až maďarská buržoázna literatúra spropagovala známy obraz kroniky ako "Rozgonyi csata" (bitka pri Rozhanovciach), hoci pôvodný nadpis nad ním je Pugna regis Karoli prope Cassam - Bitka kráľa Karola pri Košiciach.
Kráľovo vojsko mohlo sa pôvodne utáboriť po oboch stranách Torysy, ale či kráľovi bolo k dispozícii sídlo rozhanovských pánov, nevieme. Azda najbližšie k dedine Rozhanovce boli utáborení na noc Spišiaci a tak ich azda zastihol i začiatok bitky, lebo práve prameňom, ktoré súvisia s nimi, chýba "pri Košiciach". Zrejme mäkšia pôda roviny popri Toryse skôr vyhovovala bojovej stratégii pešiakov, kým ťažkoodení jazdci sa cítili bezpečnejší na pevnom povrchu svahu. Spomínaný súveký obraz bitky zachycuje boj ťažkoodených rytierov s kopijami a mečmi pod hrebeňmi Košickej hory. Je to teda pohľad na svah, ale už z košickej strany údolia, nie spoza Torysy.
Na snímke kresby z viedenskej obrázkovej kroniky zo 14. storočia, ktorú iluminátor nakreslil farebne, je znázornená záchrana kráľa v tejto bitke ozbrojencami Košíc.
Podľa prof. Halagu sa koncom júna "skončili hostiny, pitky a hry na oslavu víťazstva, tábor sa rozišiel a kráľ sa so svojím dvorom presunul do Potoka (Sárospatak) na svoje panstvo. "Tam, do jeho kancelárie si prichádzali bojovníci pre dohodnutú odmenu zásluh vo forme donácií. Existuje zoznam odmenených, najviac listín je pre šľachticov. Požiar radnice v Košiciach r. 1357 zničil mnohé listiny, zrejme aj o odmenách a privilégiách pre Košice.
Po panovníkovej smrti aj jeho syn Ľudovít si bol vedomý zásluh Košíc v rokoch 1311 - 1312 o život a korunu Anjouovcov. Preto v roku 1369 pririekol richtárovi a rade mesta Košice právo na symboly šľachty: erb na pečatenie listín a zástavu pod ktorou tiahli ozbrojenci do boja. Bola to prvá výnimka pre mesto a nielen v Uhorskom kráľovstve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
