„švolami". Najrozšírenejším a zároveň najmenším cudzopasníkom z tejto skupiny je klieštikovec kurí (Dermanyssus gallinae), ktorého si často zamieňajú za iné druhy.
Tento parazit meria 0,5 až 0,7 milimetra, má osem nôh, príbuzný je pavúkom, hlavohruď a zadoček tvoria súvislý celok. Živí sa výlučne krvou hostiteľa. Pred nasatím má telo ploché, sfarbené nenápadne do žlta. Po nasatí krvi sa podobne ako telo kliešťa zaguľatí, pričom sa zväčší do veľkosti makového zrna a sfarbí do ružového odtieňa, ktorý niekedy prechádza až do červenohneda.
Vývoj z vajíčok až do štádia dospelého parazita trvá za priaznivých podmienok, teda v tme, teple a pri vlhkosti, týždeň. V tomto období sa premnoží. Dospelý klieštikovec žije asi dva mesiace, ale v nepriaznivých podmienkach vydrží aj päťmesačnú hladovku.
Okrem nepatrných rozmerov je ešte jeden dôvod, prečo uniká chovateľovej pozornosti: hostiteľa vyrušuje prevažne v noci. Keď nastane v kuríne pokoj, vylieza zo škár, z popukanej omietky a zaútočí na hydinu. Pokiaľ nie je klieštikovec kurí premnožený, zväčša zviera jeho prítomnosť neregistruje, a dokáže sa s ním pri čistení peria vysporiadať.
Pri premnožení však hostiteľa neopúšťa ani cez deň. Stále sa zdržiava na jeho tele, najmä pod krídlami. Ak hydinu prehliadneme, spodná strana krídel vyzerá ako posiata hrdzavými zrnkami maku. Ak už cudzopasník nenachádza vhodné miesto na koži, preniká aj do nosových dutín a ušných otvorov hydiny, čím spôsobuje okrem svrbenia aj výtoky ako pri nádche, poruchu rovnováhy, chudokrvnosť, niekedy až úhyn v dôsledku straty krvi.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
