Jána Amosa Komenského (1592 - 1670). Žil v dobe, kedy sa čoraz výraznejšie prejavovala kríza stredovekého názoru vybudovaného na biblii a čiastočne na odkaze antiky. Na jednej strane bol spätý so stredovekom a na druhej bol priekopníkom budúceho demokratického usporiadania "ľudských vecí". Bol jedným z hlavných predstaviteľom Jednoty bratskej, ktorej členovia žili v pevnej náboženskej viere, no v rozpore s ňou bolo jeho "pozemšťanské" úsilie o uskutočnenie spoločenskej reformy. Rozpor medzi tradíciou a pokrokom ho sprevádzal celý život.
Ešte na štúdiách v Nemecku si predsavzal, že sa bude snažiť o vytvorenie českej národnej vedy, aby aj jeho vlasť udržala krok s inými národmi vo vedeckom bádaní. Toto predsavzatie zmarili udalosti po bielohorskej bitke, ktorá kruto zasiahla do jeho života. V roku 1621 musel náhle ujsť z Fulneku s manželkou a dvoma deťmi pred plieniacim španielskym vojskom. Stratila sa časť rukopisov a celá knižnica. V Přerove zomrela jeho manželka na mor. Potom striedavo býval na rôznych miestach u svojich českobratských šľachtických ochrancov. Po vydaní nariadení proti nekatolíkom v roku 1628 emigroval a usadil sa v poľskom Lešne, ktoré bolo už predtým miestom, kde sa uchýlili príslušníci Jednoty bratskej. Jeho pobyt v Lešne prerušilo pozvanie anglického parlamentu, aby v Anglicku založil takú akadémiu vied, ktorá by šírila jednotné vzdelanie jediným jazykom do celého sveta. To boli udalosti, ktoré po Bielej Hore presmerovali jeho úsilie o vytvorenie českej národnej vedy na snahy o reformu výchovy a vyučovania. To mu prinieslo svetové uznanie.
Komenský ako emigroval navštívil aj Švédsko a na dlhší čas sa usadil vo východnom Prusku. Stále dúfal, že sa bude môcť on a všetci vyhnanci vrátiť do vlasti. Po druhom presťahovaní do Lešna dostal od osudu ďalšie rany: zomrela mu druhá manželka a vestfálsky mier r. 1648, ktorým sa skončila tridsaťročná vojna, pochoval aj nádej emigrácie na návrat do Čiech. Pri mierových rokovaniach sa nikto neujal pobielohorskej emigrácie. V roku 1656 odišiel z Lešna, kde predtým počas švédsko-poľskej vojny pri požiari prišiel o celý majetok a veľkú časť rukopisov. Prijal pozvanie od holandských priateľov v Amsterdame. Bol už známy okrem Holandska a Poľska v Uhorsku a Švédsku a pozvala ho Harvardská univerzita v USA.
Komenský udržiaval čulé styky aj s českými exulantmi na Slovensku (ktorí boli členmi Jednoty bratskej). Aj keď sa na svojich návštevách na Slovensku zdržiaval iba krátko, jeho názory a diela podstatne prispievali k rozvoju slovenského kultúrneho života týchto čias. Diela J. A. Komenského patrili u nás v druhej polovici 17. storočia k najčítanejším a najčastejšie vydávaným knihám. V niektorých východoslovenských mestách - v Prešove a v Levoči boli podľa jeho názorov zreformované tamojšie latinské školy. Na prešovskej škole pracoval v intenciách Komenského jeho žiak zo Šarošpataku a vynikajúci slovenský pedagóg Eliáš Ladiver.
Z radov českých exulantov vyšlo niekoľko vynikajúcich literárnych tvorcov, ktorí sa zapojili do slovenského kultúrneho a vzdelanostného života. Patril k nim predovšetkým spisovateľ a básnik duchovnej poézie Juraj Tranovský, ktorého dielo Cithara Sanctorum (1636) sa stalo najobľúbenejšou a najčastejšie vydávanou zbierkou duchovných piesní na Slovensku. Po Bielej hore prišiel na Slovensko ďalší vynikajúci básnik Jacobeus a celý rad českých kultúrnych dejateľov, ktorí sa zapojili do slovenského literárneho života.
Treba zdôrazniť, že českí exulanti prispeli k vytvoreniu bohatej slovenskej literatúry - aj napriek nepriaznivým podmienkam doby - písanej v češtine. Čeština nebola v tomto období iba literárnym jazykom, ale i korešpondenčným a administratívnym všade tam, kde prevládal slovenský živel. Už predtým, ale najmä v 17. storočí slovakizovali a prispôsobovali si ju Slováci k svojim potrebám (píšeme o tom v ďalšom článku na tejto strane). Toto slovakizovanie vytvorilo v oblasti trnavskej univerzity v druhej polovici 17. storočia zvláštny druh slovakizovanej češtiny, používanej ako kultúrny a literárny jazyk v dosť širokom okruhu.
Z pedagogických prác Komenského je na poprednom mieste Veľká didaktika, preložená do všetkých európskych jazykov. Vyniká snahou vytvoriť z pedagogiky vedecký odbor. Matkám a vychovávateľkám bola určená kniha Informatonium školy materskej. Z učebníc sú najznámejšie: Dvere jazykov otvorené, Svet v obrazoch (Orbis pictus), Najdokonalejšia metóda jazykov.
Okrem pedagogických a iných spisov je autorom spisov, vyjadrujúcich snahy o dorozumenie medzi národmi aj o večný mier.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
