prostredníctvom cirkvy učili svoje ovečky. Výnimkou nebol ani košický Dóm svätej Alžbety a neďaleko stojaca kaplnka svätého Michala. Tento gotický klenot zo 14. storočia začali pred desiatimi rokmi dávať dokopy pod vedením profesora Jozefa Poruboviča odborníci z bratislavského Združenia pre reštaurovanie a obnovu pamiatok - Villard. Roboty mali skutočne ako na kostole, stretli sa s mnohými ťažkosťami, ale aj zaujímavosťami. Na to, aby "Michalka", ako ju reštaurátori medzi sebou volajú, dostala dnešný vzhľad, sa preinvestovalo neuveriteľných 51,2 milióna korún. Podľa pôvodného plánu sa rátalo so sumou okolo 37 miliónov. Aj preto a tiež z dôvodu nepravidelného prísunu financií na reštaurovanie krátko po príchode do Košíc Villárdovci tvrdili: "Prišli sme do Košíc ako bohatá firma a teraz nám hrozí žobrácka palica." Vtedy dokonca hrozilo aj prepúšťanie ľudí, pracujúcich na obnove jedinečnej kultúrnej pamiatky. Našťastie, katastrofálny scenár sa nekonal.
Kaplnka ako skladisko
O tom, že nešlo o ľahkú prácu svedčia desiatky fotografií a dokumentov, zachytávajúcich reštaurovanie od prvej chvíle až do ukončenia obnovy exteriéru a interiéru kaplnky. Dokumenty si môžu Košičania pozrieť vo Východoslovenskej galérii na Hlavnej 27, kde budú vystavené až do 15. decembra.
"Začalo to naším víťazstvom vo veľkom výberovom konaní, na kaplnke, ale aj Dóme svätej Alžbety sme začali robiť v roku 1996," vrátil sa v čase o desať rokov späť Ing. Tibor Machata, ktorý mal na starosti inžinierske a stavebné práce. "V prvej fáze sme sa venovali severnej veži dómu, potom aj kaplnke. Tam tie začiatky boli ozaj ťažké. Kaplnka prešla v rámci stáročí rôznymi rekonštrukciami a obnovami. Poslednú veľkú regotizačnú úpravu robili v roku 1903, odvtedy kaplnka neprešla žiadnou údržbou."
Až o nejakých dvadsať rokov neskôr pamiatku ošetrili regotizačnou výmaľbou, ktorá však poškodila aj to, čo tam v roku 1903 reštaurátori zanechali. Zub času zanechal nepekné stopy na exteriéri, ktorý trpel najviac, ale aj v interiéri. Desiatky rokov zatvorená kaplnka slúžila ako skladisko nepotrebného inventáru z dómu. Dovnútra zatekalo, čo len napomohlo devastácii interiéru. "V prvom kole sme to museli najprv celé vyčistiť a zinventarizovať, čo sa v kaplnke nachádza a čo chýba. Hrabať sa v archívoch, hľadať dobové nákresy. Našťastie, jestvovala v archívoch historická dokumentácia, nákresová i písomná. Vrátane údajov o Szátmaryovskej kaplnke, ktorú v 16. storočí pristavali k Michalke. O Szátmaryovskej sa síce hovorí ako o kaplnke, ale bol to dosť veľký objekt. Veľkosťou takmer konkuroval kaplnke svätého Michala, zbúrali ho však medzi rokmi 1902 až 1904," zdôraznil T. Machata.
Blesk "odstrelil" kríž
Obnovu sakrálneho objektu však sprevádzali aj oveľa prozaickejšie ťažkosti, ako "len" problémy vyplývajúce z dávnej minulosti. I keď ich nemožno porovnať napríklad s tým čo sa stalo v 15. storočí, keď na Košice zaútočilo poľsko-litovské vojsko. Po prvý raz využilo voči mestu delostrelectvo. Gule poškodili nielen kaplnku, ale aj dóm a úplne zničili vtedajšiu mestskú nemocnicu. "Pred pár rokmi počas búrky udrel do striešky kaplnky blesk a na severnej strane skoro úplne zrušil jeden z krížov. Poškodil aj vrch štítu. Museli sme vyrobiť repliku kríža, pôvodný bol zakonzervovaný a uložený v depozitári. Čo sa týka zvýšených nákladov, dopad na to malo najmä zvyšovanie DPH. Začínali sme so šiestimi percentami a skončili na devätnástich. Vznikli aj práce naviac, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom projekte. Objavovali sa takpovediac za pochodu. Napríklad sa vôbec neuvažovalo o tom, že objekt má tri poschodia. Mám teraz na mysli osárium, čiže kostnicu, ktorú sme objavili v podzemných priestoroch kaplnky. Ale aj to, že priestory pod klenbami a strešnou konštrukciou boli zanesené vtáčím trusom a odpadkami. Do výšky v päte klenby až do dvoch metrov. Boli to tony a tony špiny, ktoré bolo nutné vypratať. Pôvodné lavice z kaplnky sme museli premiestniť do dómu. Aj kvôli týmto veciam sa predĺžila obnova na desať rokov. I keď pôvodne mala byť dokončená v roku 2004, keď košická arcidiecéza oslávila dvestoročnicu svojho vzniku. Celková koncepcia, navrátenie stredovekého výrazu kaplnke sa však podarila," vyjadril svoj názor T. Machata.
Podľa akademického sochára Vladimíra Višvádera v interiéri kaplnky objavili napríklad aj vzácne nástenné maľby, s ktorými nerátali. Napriek tomu pomaly - milimeter po milimetri - stavbu zdokumentovali, každému kúsku venovali maximálnu starostlivosť. Kamene ošetrovali, petrifikovali, dotmeľovali. Podrobne sa venovali nádhernému obrazu Poslednej večere, freske svätého Michala a ďalším hodnotným nálezom.
"Výberové konanie vypísané mestom a Farským úradom svätej Alžbety bolo pre nás veľkou výzvou," tvrdí V. Višváder. "A práce na obnove veľkou cťou. Veď stavby takého rázu ako kostol svätého Michala sú na Slovensku možno iba tri. Reštaurátorské postupy sme konzultovali s tímom špecialistov z Košíc, ale aj viacerých krajín Európy. Prečo vlastne hovoríme o kaplnke ako o kostole? Pri reštaurovaní sme si uvedomili a konzultovali to aj s pamiatkovým ústavom, že vlastne kaplnka má všetky atribúty kostola. Od pastofória počnúc cez sakristiu, oratória a chóru. Od štrnásteho storočia prešla kaplnka viacerými úpravami. Najvýznamnejšou v pätnástom storočí, keď k nej pristavali Szatmáryovskú kaplnku. A tak sa to robí len s kostolmi. Michalka stála na území bývalého cintorína, ktorý v roku 1805 zrušili a ľudské kosti dali do osária. Sú tam uložené asi do výšky jedného metra doteraz."
Odborníci z Villardu nielen reštaurovali, ale aj rekonštruovali. Maľby v interiéri, mimochodom nič podobné v uplynulých rokoch v SR, ale ani v Európe nikto nerobil, museli patinovať. Boli totiž také farebné, že v pôvodnom stave by zo stien doslova "kričali".
Ešte musia upraviť okolie
Špecializovaný reštaurátor Višváder, ktorý tvrdí, že v súčasnosti sú, žiaľ, aj národné kultúrne pamiatky na okraji záujmu spoločnosti, sa ešte na chvíľu vrátil k preinvestovaným peniazom. "Niekedy sme nemali na reštaurovanie ani korunu a neostávalo nič iné, len zarábať bočnými aktivitami. A zárobkami financovať pokračovanie prác na kaplnke. Jedno zlé obdobie súviselo aj s dianím v politike. Dúfam, že už také nikdy nebude. Náklady na rekonštrukciu boli ozaj vysoké, ale treba si uvedomiť, aké drahé sú materiály, ktoré sme používali. Napríklad liter petrifikačného roztoku stojí toľko, ako najdrahšia whisky. Čiže okolo deväťsto korún. A na spevnenie metra štvorcového kameňa treba niekoľko litrov."
Villárdovci, ktorí reštaurovali desiatky pamiatok vrátane bratislavského Dómu sv. Martina, Grassalkowichovho paláca či Mariánskeho súsošia v Prešove, garantujú, že jednotlivé časti Michalky (podľa druhu odvedenej práce) vydržia 5 až 20 rokov. S tým, že pamiatke veľkého významu nielen pre Košice, ale celú Európu treba venovať aj naďalej systematickú pozornosť. Celkovú obnovu kostolíka uzavrie komplexná úprava okolia, vrátane odvodu vody pomocou drenážnych studní, terénne úpravy, výsadba zelene a osadenie lavičiek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
