zdravie aj majetok a aj o život, ako píšeme v článku o následkoch bitiek. Krčmy boli aj akýmsi osvetovo-kultúrnym zariadením, kde sa mnohí dozvedeli o gazdovaní aj politike od tých, ktorí čítali noviny a časopisy. To bolo častejšie v zime, keď boli krátke dni. Je to paradoxné, ale aj do krčiem sa dostali prostredníctvom príležitostne pijúcich mladých mužov informácie o škodlivosti alkoholu a o tom, čo dokáže urobiť z človeka "šenk palenčeni". "Šenk palenčeni" bola veršovaná činohra Jána Andraščíka v šarištine. Pôsobil ako rímsko-katolícky kňaz v Bardejove a bojoval proti alkoholizmu aj takouto dramatickou tvorbou. Jeho "šenk" mal veľký úspech, o čom svedčí aj jeho desať vydaní. Do štúrovskej slovenčiny ho preložil r. 1846 M. M. Hodža.
Nielen Andraščík zakladal spolky striezlivosti (tiež miernosti) a bojoval proti alkoholizmu propagovaním škodlivosti jeho účinku. V polovici 19. storočia ich zakladali štúrovci ako výchovno-vzdelávacie spolky. Ľudí orientovali na čítanie protialkoholickej literatúry, na vzdelávanie a výchovu dospelých v nedeľných školách, knižniciach a v hospodárskych, kultúrnych a iných vzdelávacích spolkoch. Spolky miernosti sa stretli s veľkým ohlasom aj u slovenskej mládeže. Prvý spolok miernosti Jednoty mládeže slovenskej vznikol z iniciatívy J. Francisciho v Levoči r. 1845. O rok malo protialkoholické hnutie celonárodný charakter. K Andraščíkovmu dielu Šenk palenčeni pribudla Chalupkova "Pálenka otrava", protialkoholické kázne Hurbanove, Závodníkove, Kuzmányho aj iných kňazov a národných buditeľov.
Význam zakladania spolkov striezlivosti odôvodnil Štúr tým, aby si ľudia uvedomili, že alkoholizmus je dôsledkom úžery a ožobračovania ľudí už aj tak chudobných. Bol rozšírený v najchudobnejších oblastiach Slovenska. Štúrovým pričinením organizátori spolkov pochopili, že rozvinuté protialkoholické hnutie na Slovensku je súčasťou protifeudálneho boja.
V roku 1847 sa vo Veselom, pri Piešťanoch uskutočnil prvý kongres zakladateľov spolkov striezlivosti, kde zvolili Štefana Závodníka za predsedu Centrálneho spolku striezlivosti. Tento spolok mal za úlohu kontakt so staršími existujúcimi spolkami, zakladať nové, šíriť protialkoholickú literatúru a spolupracovať so zahraničnými protialkoholickými inštitúciami. Na území Slovenska vo vtedajšom Uhorsku bolo okolo 500 spolkov. Závodníka poverili vypracovaním petície na krajský snem, aby boli spolky schválené. Revolučný rok 1848-49 prerušil rozvoj spolkov striezlivosti. V 50. rokoch sa činnosť ľudových pracovníkov zameriavala viac na písanie piesní a hier s protialkoholickou tematikou. Napriek veľkému úsiliu a vytrvalosti nemohli presadiť myšlienku spolkov, pretože vláda, ktorá v nich videla ohniská panslavizmu, spolky striezlivosti na území Slovenska v roku 1874 zakázala.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
