do rytmu Beethovena a chrlí zlatky, či obrovské mechy jeden vedľa druhého, nekonečne veľa a bezodných..., prípadne baňa hlboká ako Mariánsky prekop, v ktorej nešumí voda, ale papieriky šuštia zvukom takej rajskej hudby, že politici pri nej odpadávajú. No. Netreba si robiť ani veľkú ilúziu, že presnejšie by fenomén vedeli popísať politici. Drvivá väčšina nie. Možno by ich ešte napadla hrubá rúra, tak s prierezom 100 metrov kubických, nejaká Družba 2, natiahnutá priamo z Bruselu až na ministerstvo či, pardón, priamo do bytu.
To už je bližšie pravde, blížime sa k podstate problému. Zvada medzi ministrom výstavby a krajmi o kompetencie k riadeniu eurofondov, ktorú počúvame už mesiace a je stále hlasnejšia, bude cez prázdniny síce pauzovať, ale po auguste sa vráti ešte raz. Ide o peniaze, ide o všetko. Konflikt, či sú kraje pripravené na prevzatie kompetencií v čerpaní, či majú alebo nemajú "certifikovaných odborníkov na štrukturálne fondy", či dokážu riešiť "komplikovaný proces implementácie" (a podobné dristy) je krátko a stručne o tom, či ruku na kohútiku od peňazovodu bude držať Ján Slota osobne a bez sekundantov, alebo nechá pričuchnúť k pečienke napr. aj Trebuľu a spol. Je to možno kvapku zjednodušené, ale v princípe o nič zložitejšie nejde.
Tento scenár bol predvídateľný fakticky v momente, keď rezort výstavby dostal Janušek, Slotov najvernejší námestník zo žilinskej radnice. Župani za Smer, ktorí skúšajú všetko možné, teraz napr. cez Pašku, v minulosti už aj priamo cez Európsku komisiu, momentálne už len utekajú za rýchlikom, čo im ušiel vtedy, keď Fico sľúbil Slotovi "eurofondový" rezort. Keby sa Trebuľa a spol. aktivizovali pred resp. počas vyjednávaní o vláde, keď si napr. nevšimli, že od začiatku je "jasný" pre SNS práve rezort výstavby, kým ostatné sa menili (podľa fám, čo vychádzali von) zo dňa na deň, dnes by už azda sedeli na mechu so zlatkami, či dolovali v bani.
Predzvesťou, že na akú skalu župani narazia, bol osud vicepremiéra (!!) Čaploviča, ktorý hneď na začiatku vládnutia navrhol, aby sa "centrálnym koordinačným orgánom" eurofondov stal jeho úrad. Slota ho zmietol ako malého chlapca a Fico sa len prizeral, takže vzápätí si vyslúžil od koaličného partnera veľký kompliment, že "premiér je čestný človek, ktorý vždy drží slovo". Rozumiete tomu: "Drží slovo". Keby Trebuľa a spol. dobre počúvali Slotu v auguste 2006, v júli 2007 by sa už ani nikam nenáhlili. Za predpokladu, že Fico zostane "čestný človek, ktorý drží slovo", si kraje veru ani nelíznu.
Scenár, že Smer predsa vstúpi pre eurofondy do koaličného konfliktu z titulu, že je silnejší a život je krátky, je síce tiež možný, ale aj riskantný, keďže nie je jasné, či Slota dokáže naozaj vybuchnúť, alebo sa tak iba tvári, ako nedávno v prípade Vojenského spravodajstva. Mečiar si ho pamätá, ako vie byť zúrivý, ešte z tzv. bitky o poisťovňu. Veľký konflikt by SNS roztrhol. Všetci vo VÚC-och, ktorým sa zbiehajú slinky a objíma ich hrôza, že "lignú" figu borovú, môžu poďakovať županom Smeru, že si nedokázali vydobyť v strane taký vplyv, aký majú v ČR napr. hajtmani za ODS, či v Nemecku predsedovia zemských vlád. Tí by urobili v materskej strane revolúciu, keby ich takto odstavili. Napr. ani nepustili k tvorbe tzv. Národného strategického referenčného rámca, čo je akýsi hrubý distribučný plán eurofondov.
Keby Janušek nesledoval iba záujem, ktorý sa volá Slota, dal by sa mu uznať kus pravdy v tom, že vstupom do eurofondov by regióny vstúpili aj do konfliktu záujmov. Pýtať peniaze na projekty a zároveň rozhodovať o tom, že kto ich dostane, je pozícia, o ktorej sa dá povedať veľa, len nie to, že by sa v nej dalo správať nezaujato ešte aj v prípade, ak na sekundu uveríme, že hon za ružovým prasiatkom nemá iný cieľ, len regionálny rozvoj a blaho spoluobčanov.
Napokon, na miliardové bruselské dotácie sa tešiť až tak netreba. Je nesporné, že v zaostávajúcich regiónoch, napr. aj na východe Slovenska, môžu prispieť k rozvoju infraštruktúry. Dotácie zadarmo sú však aj rozprávkovo predražené, deformujú podnikateľské prostredie nielen korupciou a klientelizmom, ale aj veľmi škodlivým vplyvom, ktorému sa odborne hovorí "neefektívna alokácia zdrojov". Príbeh bývalej NDR, do ktorej sa napumpovalo fantazmagorických cca 55 biliónov (55 tisíc miliárd) korún, je výkričný. Takže až o tak veľa zase nejde, už aj preto, lebo koruna mohutne spevňuje, takže ešte chvíľa a tých 11 miliárd eur bude mať v korunách dvojtretinovú hodnotu, než na akej sa kedysi začínalo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.