Kňaz, zberateľ a vedec Andrej Kmeť
Zostavil stredoeurópsky unikátny herbár so 72 tisíckami položiek, zbierku s vyše 1 700 semenami rastlín, objavil nové druhy minerálov. S jeho menom sa spájajú archeologické objavy i záchrana kostry mamuta. Pripomína ho Rosa Kmetiana, Hydrum Kmetii Bresodala a mnohé iné rastliny, Herbarium Kmetianum i múzeum v Martine, ktorého bola spoluzakladateľom táto jedna z najväčších slovenských osobností - Andrej Kmeť. Od jeho úmrtia uplynulo sto rokov minulý týždeň, 16. februára 2008.
Čím bol Andrej Kmeť viacej? Botanikom, mineralógom, geológom, archeológom, paleontológom, historikom, etnografom? Predovšetkým bol kňazom a vedcom - samoukom vo všetkých spomenutých a mnohých ďalších odboroch. Bol organizátorom slovenského vedeckého života, ľudovýchovným pracovníkom - aj zberateľom. Súčasníci ho volali slovenský Schliemann.
Hontianske výšivky v Paríži
Vzťah k botanike mal od útleho detstva. Bol najmladší z ôsmich detí v rodine kováča v Bzenici (narodil sa 19. 11. 1841), ako päťročný už chodil do školy v rodnej obci a od siedmich rokov ho rodičia dali do školy v Žarnovickej Hute, aby sa pripravil na gymnázium v B. Štiavnici. Posledné dva ročníky študoval v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Začínal ako kaplán v Senohrade (1865 - 68), deväť rokov bol v Krnišove, 28 rokov v Prenčove a posledné dva roky života prežil v Martine. Je neuveriteľné, ako zvládal takú rozsiahlu činnosť. V jeho osobnosti bola stelesnená jednota duchovného, vedeckého, osvetového činiteľa aj národovca. Ešte ako študentovi mu učarila krajina pod Sitnom a iba z jeho okolia opísal šesťdesiat druhov ruží. Počas štúdií zbieral ľudové vianočné piesne a vydal ich zbierku. Ako kňaz si zapisoval ľudové rozprávky aj povesti, tiež zvyky a obyčaje, ktorých pôvod potom študoval a venoval sa ich výskumu, rovnako aj výskumu pôvodu a tvorby ľudovej výšivky a čipky. Založil v Skalici Výšivkárske družstvo a účastinný spolok Lipa v Martine, v obidvoch pomáhal riešiť aj obchodné záležitosti a rozšíriť predaj výšiviek a čipiek aj ich kolekciami na významných výstavách. Takou bola Svetová výstava v Paríži, Slovanská výstava v USA, Česká jubilejná výstava v Prahe. Všade mali úspech hontianske výšivky a čipky. Tým chcel ukázať krásu ľudovej výšivky, aj pomôcť chudobným šikovným ženám zlepšiť ich ekonomickú situáciu.
Prioritu mala botanika
Kmeť sa usiloval o hospodárske povznesenie vidieka modernizáciou a racionalizáciou roľníckeho hospodárstva prednáškami, kázňami, článkami a pravidelnými príspevkami do cirkevných časopisov. Vydal brožúrky "Nový svet, alebo čo nového vo svete" (1871), "Hospodár na Slovensku" (1875), "Hlavné pravidlá o hospodárstve" (1866). Slezenské knihy a spisy vydávala Matica Slovenská. Kmeť sa dožadoval, ako jej spoluzakladateľ, aby venovala väčšiu pozornosť ľudovýchove a v jej rámci chcel založiť "Maticu ľudu". Členky Živeny, ktoré navštevovali Kmeťa v Prenčove kvôli spolupráci na zberateľskej činnosti, mali veľkú zásluhu na záchrane mnohých pamiatok ľudovej výroby pre muzeálne zbierky.
Kmeť zakladal osvetové, kultúrne, hospodárske spolky, svojpomocné pokladnice. Hlavným ťažiskom jeho záujmu bola popri množstve výskumnej práce botanika. Novoobjavenými rastlinami obohatil svetovú botaniku a unikátom je jeho stredoeurópsky herbár. Má 72 tisíc položiek, z nich 39 tisíc vyšších rastlín - asi 6 tisíc ruží - a 33 tisíc nižších rastlín (z nich 25 tisíc húb). Bol organizátorom celoslovenského floristického výskumu, zaoberal sa výskumom ruží a húb, vymieňal si rastliny so zahraničnými botanickými ústavmi. Bol členom viedenskej Zoologicko-botanickej spoločnosti, Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, zakladajúcim členom Národopisnej spoločnosti v Prahe a národného múzea v Turč. sv. Martine, predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) a mnohých spolkov a spoločností.
Bešiansky mamut
Andreja Kmeťa volali jeho súčasníci slovenským Schliemannom pre jeho archeologický výskum. K významným objavom patrili nástroje, zbrane, šperky a urny zo slovanského osídlenia. Ako archeológ a historik bol medzi prvými, ktorý začal nálezy odborne popisovať. Aj v tejto oblasti zachránil unikát: kostru mamuta v obci Beša. Stala sa známou ako Bešiansky mamut (Beša je na rozhraní okresov Levice a N. Zámky) a v tlači z roku 1902 sa spomína aj ako Kmeťov mamut. Bešianskemu mamutovi v Tekove venujú pozornosť Národnie noviny časopis MSS aj zahraniční paleontológovia v odbornej tlači. Keď dal Áron Krén vo svojom dome v Beši vykopať pivnicu, ani vo sne mu nenapadlo, aká vzácnosť sa nachádza v štyriapolmetrovej hĺbke jeho pozemku. Robotníci pri výkope narazili na prekážku, ktorá sa po odkopaní hliny stala záhadou. Tú potom identifikovali ako pozostatky mamuta. Áron Krén sa stal jeho majiteľom a obec Beša známou aj za hranicami vtedajšieho Uhorska. Z Budapeštianskeho národného múzea si prišiel mamutie kosti prezrieť jeho kustód, ale nepovažoval ich pre múzeum za zaujímavé. Zrejme pre náklady na rekonštrukciu a prevoz. Mamut čakal na svoj osud pod Krénovým domom a jeho majiteľ tiež. Nie dlho. Andrej Kmeť ako zberateľ a predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti bol nálezom nadšený a kúpil ho od Kréna za šesťsto korún. Potom ho daroval Slovenskému národnému múzeu v Martine. V súčasnosti sú kostrové pozostatky mamuta uložené v depozitári Slovenského prírodovedného múzea v Bratislave.
Nález v Beši bol natoľko významný, že vyobrazenie mamutích klov sa stalo súčasťou erbu obce. Na dome, pod ktorým ho vykopali, je pamätná tabuľa na počesť A. Kmeťa. V Banskej Štiavnici tejto výnimočnej osobnosti postavili z finančných príspevkov pomník.
SOŇA MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
