postavili na popud liečiteľa Weslera. Ten miesto na rohu Hlavnej a Ružovej, kde stál zájazdný hostinec, v ktorom bol ubytovaný, označil za miesto vyžarovania energie a zdravia. Vyhlásil, že práve tam by mal stáť veľký hotel. Schalkház sa stal najobľúbenejším miestom, kde sa stretávala európska aristokracia, milionári, tisíce turistov, obchodníci, diplomati, králi, cisári, prezidenti.
V súkromnom archíve Katinky Andrássyovej, aj v ďalších dobových dokumentoch dynastie Gejzu Andrássyho sú ukryté vzácne svedectvá. Poznámka s dátumom 3. decembra 1899 už spomína hotel Schalkház: "... na chýrne gemerské poľovačky prišli vzácni hostia z Viedne a Budapešti. Pokiaľ sa panstvo venuje lovu, vznešené dámy s radosťou navštevujú prepychový a pompézny hotel v Košiciach..."
Geoaktivitu potvrdili aj súčasníci
Kráľovský salónik Schalkházu bol vyhradený aj pre významného politika a jeho sprievod grófa Manó Andrássyho, ktorý farbisto rozprával príbehy o svojom pradedovi. Podľa neho sa zúčastnil protivládneho povstania roku 1849 a po jeho potlačení ušiel z Budapešti. Precestoval Čínu, Afriku a Indiu. Ladislav Csáky so sprievodom sa neraz vydali z Nitry (gróf Csáky bol v roku 1876 hlavným nitrianskym županom) do Drienovských kúpeľov, kde liečivé procedúry poskytovali učení kamaldulskí mnísi. O ich pohodlie a kráľovské ubytovanie sa postaral vybraný personál hotela Schalkház. "Medzi Košicami a Drienovskými kúpeľmi v čase vzácnych návštev premávalo neraz aj pätnásť pohodlných kočov," píše dobový kronikár.
Na mieste, kde po stáročia mali vyhne majstri zvonolejári, po nich delolejári, vyžarovala liečivá energia. Geoaktívnu zónu pozitívnej energie potvrdilo o 126 rokov neskôr - r. 1999) slovenské pracovisko Experimentálnej psychotroniky. Vyžarovanie energie zaznamenali aj moskovské psychotroničky Dr. Gušeckaja a Dr. Večerkevičová, ktoré pracovali pre bývalý regionálny denník na východe Slovenska. Obe odišli do USA a pracovali pre Biely dom vo Washingtone.
Košický boršč
Dynastie kuchárov hotela mala takmer aristokratické preferencie. Kuchára, ktorý preukázal, že varil v Schalkháze, bez problémov prijali do zamestnania v hociktorom prvotriednom hoteli vo Viedni, Budapešti, Londýne, New Yorku...
Z dennej ponuky sto výberových jedál vrcholom pol dlhé desaťročia boršč. Tradíciu jeho prípravy vylepšil šéfkuchár hotela Slovan Michal Petrila. Šéfkuchár vyžadoval od personálu kuchyne zachovanie mlčanlivosti. Príprava boršču ostala duševným vlastníctvom kuchyne.
Šéfkuchár presne vedel, aký boršč chutí čínskemu veľvyslancovi, japonskému majiteľovi lodiarní, arabským šejkom. V hoteli ubytovali i ruské knieža. Ten chcel odkúpiť tajomstvo boršču aj so šéfkuchárom... Boršč však ostal ďalej tajomstvom.
Štefan Begáni, čašník zo "starej gardy", odchovanec hotela Slovan na Schalkház spomína takto: "Iba výberoví čašníci sa dostali do hotela Slovan. Od roku 1955 kuchyňa bola svätyňou veľkého Michala Petrilu. Pomocných kuchárov vyberal svojským spôsobom. kandidát musel uvariť svoju vzorku boršču. Keď uspel, mohol ostať. Vedľa neho pracovali takí chýrni košickí kuchári ako páni Ondrejčák, Macháček, Iglarčík... Hoci poznám všelijaké gastronomické čary, varil som aj pre ruských magnátov, nikdy sa mi nepodarilo uvariť boršč s trinástimi výraznými chuťami, ako ho varili košickí kuchári v hoteli Slovan," priznáva svetobežník, kuchár Ján Torňoš z Popradu, ktorý varil v najznámejších kuchyniach sveta. Darina Hudáková pracovala 30 rokov v hoteli Slovan a jeho európskosť vidí v 3 pilieroch: kuchyni, personály, prostredí.
Jedálny lístok z roku 1903
V júni r. 1903 sa podával v Schalkháze nedeľňajší slávnostný obed pre 150 vybraných hostí. medzi nimi boli grófi Berzeviczy, Zichy, abovský župan Péchy, členovia vlády, kráľovskí radcovia, biskupi, kanonici. Na strieborných podnosoch boli pečené jesetery so zeleninou a ovocím, pstruhy na ražni a omáčky podľa výberu, anglická sviečková s tatárskou omáčkou, pečené zemiaky, špeciality z hydiny a diviny, zeleninové misy, výberové vína, košické pivo.
Ku koloritu hotela i Košíc patrili fiakre a fiakristi. Stanovište mali až po bývalé parné kúpele. Osvetľovali ich plynové lampy na 36 kandelábroch. Využívali ich každodenní hostia, aj návštevníci kultúrnych podujatí i plesov a tých bolo najviac pred novým rokom.
Všetko malo vysokú úroveň. Pred vchodom vítal každého vrátnik s úsmevom a oslovil ho v jazyku jeho krajiny. Povestná bola tamojšia káva a obradné vystupovanie kávičkových čašníkov malo európsku úroveň. Pivo dodával košický Bauernéhlov pivovar. zamestnanec pivovaru každých 24 hodín preplachoval rúrky a neraz sa stalo, že kvalitu čapovania prišiel skontrolovať osobne sám majiteľ.
Hotel svojím prostredím spĺňal nároky významných osobností. Svoj stôl tu mal aj Janko Borodáč s manželkou a celý rad divadelníkov. Po prvej septembrovej premiére roku 1945 sa košickí herci stretli v priestoroch kaviarne. Košičania im nadšene tlieskali.
Európska úroveň hotela Slovan udivovala aj prezidentov zaniknutého režimu. Antonín Zápotocký nedokázal utajiť veľké prekvapenie, keď na konci republiky zrazu "objavil" kultúrnu Európu v mnohom predčiacu úroveň stovežatej Prahy. Prezident Antonín Novotný si želal aby mu chýrny košický boršč uvaril prezidentský šéfkuchár. Kuchyňa Slovana mu však tajomstvo nevydala. Súdruh prezident sa urazil. Prejavil svoju nespokojnosť "s kapitalistickým" prepychom a manierami hotelovej obsluhy.
Začiatok šesťdesiatych rokov sa však už niesol v znamení interných problémov a havarijného technického stavu. Prevádzka hotela Slovan - predtým Schalkházu sa zastavila 1. októbra 1963.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
